V jednej rodine napätie zmizlo po jednej nevinnej vete, ktorú vyslovil malý chlapec.
Otec prišiel domov unavený, pretože mal za sebou ťažký deň v práci. Zápasil s množstvom problémov a ani s kolegami sa nejak nezhodol. Pri večeri, keď počúval, čo všetko sa doma udialo, vybuchol a začal nahlas nadávať.
V ťažkom tichu, ktoré potom nasledovalo, obrátil sa chlapec na otca a nevinne sa ho opýtal: “Ocko, si rozčúlený?” “Nie som rozčúlený,” odpovedal mu otec už trochu pokojnejšie. “Som len naplnený spravodlivým hnevom.” Posledné dve slová boli príliš zložité na to, aby ich chlapec pochopil. A skôr mu zneli, akoby otec povedal “som naplnený spravodlivým chlebom.” To ho tak zaujalo, že povedal: “Aj ja chcem byť naplnený spravodlivým chlebom.”
Táto poznámka účinkovala okamžite. Všetci sa rozosmiali a atmosféra sa úplne zmenila.
Ocitli ste sa aj vy niekedy uprostred takej napätej situácie v rodine, na pracovisku, v škole a pod. A niekto niečo “skomolil,” a tiež to dopomohlo k zlepšeniu situácie.
Ale čo potom ak napätá atmosféra pretrváva stále ďalej. Možno, že aj teraz niečo také prežívate v rodine (tichá domácnosť) a pod. Ako sa vlastne máme zachovať v takej situácii? Budeme sa hnevať (trucovať) a v takom stave urobíme nejaké vážne rozhodnutie. Ukončíme vzťah s tou osobou alebo s tými ľuďmi. Odsťahujeme sa z rodiny. Zanecháme školu i prácu. Odstúpime od zmluvy. Úmyselne niečo poškodíme a pod. Toto všetko by nás však potom mohlo veľmi mrzieť a práve preto neurobme nejaké unáhlené rozhodnutia. Doprajme tomu čas a skúsme si to tak všetko nejak uležať v hlave.
K takému opatrnému postupu nás vyzýva aj Božie slovo: Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. Ak robíme niečo v hneve, tak nemôžeme od Pána očakávať nejakú podporu.
Spomínam si na istého otca rodiny, ktorý mi na ulici povedal: “Situácia je vážna, napätá, avšak nie zúfalá!” Vlastne týmito slovami stručne naznačil atmosféru u nich doma v rodine. Nie je to po prvý raz, ale nikdy nesmieme stratiť nádej, že to bude znovu dobré ako predtým.
Nestratiť nádej. Aké je to veľmi dôležité v našom živote. Na znechutenia nemôžeme reagovať zbrklo, unáhlene. Mohlo by nás to potom mrzieť. Poznám to aj z vlastnej skúsenosti. Ešte dobre, že som mal pri sebe duchovného vodcu, ktorý ma správnym spôsobom krotil. Takýchto ľudí vlastne potrebujeme v živote všetci. Pán Ježiš tiež musel krotiť apoštolov, napr. keď sa na tých dvoch, ktorý si chceli zabezpečiť dobré miesta po jeho pravici a ľavici, ostatní hnevali.
Niektorí ľudia akoby vedeli čítať v ľuďoch ich stavy, čo prežívajú a tak dopredu volia v komunikácii s nimi také slová, aby im dopomohli nadobudnúť vnútorný pokoj a potešili ich na duši.
Istá manželka sa mi raz zdôverila s tým, že čo tak najviac zaberá na jej manžela, keď príde z roboty domov a v pochmúrnej nálade. Či sa chceš so mnou rozprávať alebo nechceš, aj tak ťa ľúbim, povie mu. A to mu povie aj vtedy, keď jej niečo vyčíta alebo na ňu nakričí. Chceš sa so mnou hádať: Aj tak ťa ľúbim. Poznám veľmi dobre jej manžela, ich deti a viem, že ma neklamala. Manžel je z jej lásky veľmi šťastný.
Každá pravá láska má však aj veľa nepriateľov. Aj na to musíme pamätať a byť skratka na to pripravený. Počas predmanželskej prípravy mi snúbenica povedala, že najlepší priateľ jej snúbenca prišiel k nej na izbu a začal jej o ňom nepekne rozprávať, o jeho chybách a pod. Povedal jej, že on nie je vhodným manželom pre ňu. Aj toto je vlastne realita života. Aj najlepší priatelia sa dokážu voči nám veľmi zle zachovať. Zažil to aj Pán Ježiš.
Keď Petrovi zakikiríkal kohút, veľmi sa preľakol, ale Pán Ježiš mu neskôr povedal: “Aj tak ťa ľúbim.” A Peter mu povedal: “Pane, Ty vieš všetko, Ty vieš, že ťa mám rád.”
V našich každodenných vzťahoch s druhými ľuďmi musíme pamätať, že nikto nie je dokonalý. Každý z nás má neukojené túžby, slabosti a samozrejme aj prednosti.
Pane Ježišu Kriste, prosíme Ťa, požehnaj nás a nech zavládne viera, nádej a láska v našich životoch. Tak ako si učil apoštolov láske, tak učíš aj nás. Zvykali si na seba, aj my si zvykáme na svojich bratov a sestry. Svojim žiakom hovorili o Tebe a za neprajníkov sa modlili. Aj keď niečomu ťažkému v živote čelili, pri myšlienke na Teba a na Tvoj kríž sa z toho tešili, že môžu trpieť. Máme sa ešte veľa čo od nich učiť, aby sme aj my dokázali ťažké situácie zvládať a zvládali aj utrpenie. Nech Tvoj Duch Svätý nás v tom všetkom posilňuje a dodáva nám odvahy svedčiť o Tebe pred ľuďmi. Ty si tu s nami dnes, bol si tu i včera a budeš tu aj zajtra. Ďakujeme Ti. Amen.
Pridaj komentár