Jeden chlapec veľmi rád kosil trávu pre rôznych ľudí v ich záhradách. Samozrejme, že za to aj niečo dostal. A jeho otec bol tiež spokojný, lebo videl na chlapcovi, že ho to napĺňa a má v tom pasiu. Raz sa ho však otec spýtal, totiž veľmi ho zaujímala metóda, ktorú syn začal praktizovať: “Počúvaj, prečo čakáš, až sami začnú kosiť trávu, a až potom sa ich ideš opýtať, či nechcú, aby si im ju pokosil ty?”
“Naučil som sa príliš sa neponáhľať,” odpovedal syn.
“Väčšinou pracujem tam, kde už ľudia začali. Ale keď sú asi v polovice práce, nechce sa im pokračovať.”
Začali dobre, ale v polovici, akoby im došli sily. Bolo to pre nich také monotónne a prestalo ich to baviť. Najprv sa pre niečo nadchneme, horlivo začneme pracovať, konať, ale nakoniec to nemá dlhé trvanie. Rýchlo to zunujeme.
Ale len tí, ktorí majú v sebe vytrvalosť niečo v živote dosiahnu. To sú tí, ktorí sa nikdy nevzdávajú. A veria, že výsledky sa dostavia.
My veriaci ľudia, okrem tých pozemských záležitostí, máme s bázňou a chvením pracovať na spáse našich duší. Dokonca to je oveľa dôležitejšie, ako myslieť len na telesné potreby. Boh predsa vie, že potrebujem nápoj, jedlo, dom, odev, peniaze a je ochotný nám v tom pomôcť, ak však budeme najprv hľadať Božie kráľovstvo. Mnohí začali dobre, ale mamona (peniaze, alkohol, nečistota a iné), pozemská sláva im zaslepila oči. A tak sa dali na nesprávnu cestu, aby ukoristili nepravé perly.
Pán Ježiš veľkňazom a starším ľudu povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.” Týmto ľuďom vlastne išlo len o peniaze a telesné pôžitky, ale keď počuli kázanie Jána Krstiteľa, tak mu uverili, dali sa pokrstiť a robili pokánie za svoje zlé skutky. Veľkňazi a starší ľudu to videli, že títo ľudia zlej povesti sa kajajú a myslia to vážne, predsa Jánovi neuverili a nekajali sa. Zotrvávali v pýche a v namyslenosti. Začali dobre, ale duchovne zleniveli a tak mýtnici a neviestky začali robiť užitočnú prácu a svedčili o Božej láske. Z veľkých hriešnikov sa niekedy stávajú najväčší svätci a svätice.
A ako je to s tebou, so mnou? . Snažme sa neochabnúť vo viere. Vydávajme svedectvo o Božej láske. Boh, náš Boh, môže spôsobiť, že aj kamene budú hovoriť, keď my budeme mlčať. Viera bez skutkov je mŕtva a takisto aj láska bez skutkov je mŕtva.
Mýtnici a neviestky nezačali dobre, ale v jednom okamihu na kázanie Jána Krstiteľa urobili vážne rozhodnutie, že už nebudú robiť tie hriešne skutky a dali sa na cestu pokánia. Ich život po obrátení bol presvedčivejším dôkazom pôsobenia Božej lásky, ako tých ľudí, ktorí vo svojej namyslenosti prestali byť otvorení pôsobeniu Božej milosti. Síce veľa toho o Bohu vedeli, dobre i kázali, ale ich život bol prázdny.
Sme na ceste pokánia alebo si myslíme, že už pokánie nepotrebujeme?! Niektorí ľudia, či kazatelia už s veľkou istotou hovoria, že spásu majú istú. My do srdca iných ľudí nevidíme. Vidíme len zovňajšok. Tešíme sa z ich úspechov a žehnáme im. Pán nás bude všetkých súdiť. My však tiež môžeme byť spasení a denne prosíme o tento dar. Nám je to nemožné (spása), ale Bohu je všetko možné. Túžime po tomto dare milosti. Príď Duchu Svätý a naplň nás svojim ovocím. Nech ho nesieme v živote. Amen.
Kto vytrvá do konca, bude spasený.
Pridaj komentár