Starší človek stál pri bankomate na námestí SNP v Bratislave a ja som postával za ním a čakal som kedy odíde, aby som si mohol vybrať peniaze. Lenže on nie a nie odísť. Tak som nakukol, že čo tam toľko robí a všimol som si, že v priehradke, cez ktorú bankomat vydáva peniaze, má zachytené tri sto-eurové bankovky. Nebolo možné ich vziať, lebo hrozilo, že sa roztrhnú. A preto od bankomatu neodchádzal. Poradil som mu, že čo má urobiť, aby znovu vložil do bankomatu svoju platobnú kartu, zvolil si transakciu výber desať eur a akonáhle sa znovu otvorí priehradka na výdaj peňazí, tak si rýchlo vezme tých tristo eur a plus aj tých desať. Urobil to tak, ako som mu poradil. Vybral si peniaze s úsmevom na tvári.
Keď odchádzal, tak som ho poprosil, aby sa za mňa pomodlil. Kývol hlavou, že áno. Ale v tom prišla k bankomatu jeho dcéra, on ju totiž volal mobilom, aby mu prišla pomôcť a keď počula, že ho prosím o modlitbu, tak povedala, že to od toho pravého žiadam. On sa vôbec totiž nemodlí, hovorila. Pozrel som sa na neho a spýtal som sa, že čo je na tom pravdy. Fakt sa nemodlil. Ale povedal, že sa za mňa pomodlí. Zmiluj sa nad nami, Pane a daruj nám milosť naveky žiť v nebeskej sláve. Amen.
Som myslel, že pointa bude v tom, že to neboli jeho prachy :-)))