Dávid povedal kráľovi Saulovi:
“Vidíš, nie je vo mne zlosť ani neprávosť, a tak som sa ani neprevinil proti tebe. A ty mi číhaš na život, chceš ma zabiť. Nech Pán rozsúdi medzi mnou a tebou, nech sa Pán pomstí na tebe za mňa, no moja ruka na teba nesiahne. Ako hovorí aj staré príslovie: ‚Od zločincov vychádza zločin.‘ Nuž moja ruka nesiahne na teba. Proti komu to vytiahol kráľ Izraela? Kohože prenasleduješ? Mŕtveho psa, jednu blchu. Pán nech je sudcom a nech súdi medzi mnou a tebou. Nech vidí, nech rozhodne môj spor a nech ma vyslobodí z tvojej ruky.”
Dávid si spomenul na staré príslovie: ‚Od zločincov vychádza zločin.‘ Nuž moja ruka nesiahne na teba.
Dávid sa bránil myšlienke usmrtiť kráľa Saula, hoci ho kráľ prenasledoval a striehol mu na život. “Pán nech je sudcom a nech súdi medzi mnou a tebou. Nech vidí, nech rozhodne môj spor a nech ma vyslobodí z tvojej ruky.” Dávid sa v tejto veci zachoval veľmi múdro. Nechcel byť pripočítaný medzi zločincov a to tým, že by zabil Pánovho pomazaného. Hoci mal k tomu veľkú príležitosť. Aj sám kráľ Saul si to plne uvedomoval, keď Dávidovi hovoril: „Ty si spravodlivejší ako ja: ty si mi preukázal dobro a ja som sa ti zlom odplatil. Dnes si ukázal, aké dobro si mi urobil, lebo Pán ma vydal do tvojej ruky a nezabil si ma. Veď kto prepustí svojho nepriateľa dobrou cestou, keď sa s ním stretne? Nech ti Pán odplatí dobro, ktoré si mi dnes preukázal. A teraz viem určite, že budeš kráľom a dostaneš do rúk kráľovstvo Izraela.“
V Novom Zákone patrí medzi najsmutnejšie vety práve táto: “Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali.” On, bezhriešny, Ježiš, bol pripočítaný medzi zločincov. A to všetko však pre naše dobro a pre naše blaho.
Bože náš, Otecko nebeský, ochráň nás od všetkého zlého, zbav nás Zlého. Nech sa vždy naša vôľa prikloní k dobru a v srdci nech máme vždy dostatok odpustenia pre všetkých. Čo už my môžeme niekoho súdiť, keď i sami podliehame slabosti a páchame hriech. Môžeme však milovať a odpúšťať. Prosiť o odpustenie a aj odpustenie posúvať ďalej, tým ľuďom, ktorí ho od nás potrebujú. Toto žiada od nás láska, ktorú nám vlievaš do srdca. Ak odpúšťame, vtedy skutočne milujeme. Zmiluj sa nad nami, Otecko a vyslyš naše prosby. Nech sa napĺňajú na nás slová Svätého Písma, že sme kresťania a preto aj vo svete trpíme, než by sme tu mali trpieť preto, že sme zlodeji, vrahovia, zločinci a sliediči. Toto druhé utrpenie zakusovať na zemi nechceme, ale môžeme sa spoliehať len na seba samých a na svoje vlastné schopnosti. To určite nie! Potrebujeme ťa, Otecko, tvoju pomoc a milosť, tvoje odpustenie, pretože sme už neraz zlyhali aj v tejto veci. Kráľ Dávid mal tiež veľké zlyhania v živote, ale Ty si mu vždy odpustil jeho hriech. Pokoril sa pred Tebou a Ty si sa nad ním zmiloval. To je aj taká výzva pre nás všetkých, aby sme sa pokorili pred Tebou a neboli namyslencami a nadutými ľuďmi vo svete, ktorí akoby zabudli v jednu chvíľu, že aj ony boli očistení od svojich starých hriechov. Všetci sme zhrešili a preto nikto z nás nemôže brať výzvu na pokánie na ľahkú váhu. Aj ten najväčší zločinec môže byť zachránený, pretože je tu s nami Ten, ktorý bol pripočítaný medzi zločincov, hoci On sám nikdy neurobil nič zlé. Je to, Ježiš, Boží Syn. Jeho drahocennou krvou sme Vykúpení. Mnohí ľudia si to takto ešte nepripúšťajú, ale je to pravda. V Žalme čítame síce slová: “Hoci hriešnici rastú ako tráva a kadejakí zločinci prekvitajú, večná záhuba ich predsa neminie” (Ž 92, 8), ale Pán Ježiš nechce večnú záhubu pre nikoho. Čaká na každého hriešnika a zločinca, volá ho po mene, klope mu na srdce a pozýva ho do pokánia. To je až nepochopiteľné pre svätých a anjelov. Ale je to pravda. Ježiš chce dať spásu každému človeku. Ostaňme v jeho láske, my, ktorí sme už pochopili jeho život a lásku, pokorme sa pred Pánom, keď sme zo slabosti znovu zlyhali. Usilujme sa žiť čo najlepšie vo svete, v ktorom žijeme, ako kresťania. Nech z nás tak vyžaruje pokoj a dobro. Ono je to ťažké, keď je ťažko, ale aj to ťažko nám bude slúžiť na dobré, lebo milujeme Boha. Pamätajme na to. Tak škoda by bolo preto ťažko sa rozčuľovať alebo hromžiť. Radšej vtedy vyhľadajme dobrých priateľov vo viere, navštívme kresťanskú rodinu, prípadne rehoľnú komunitu, či kňaza na fare a v kľude sa o tom všetkom porozprávajme a príde nám pomoc od Pána. Duša sa upokojí v nás, a bude jej stav taký, ako je stav nasýteného dieťatka v matkinom náručí. Zrazu si uvedomíme, že máme čo jesť, čo si obliecť, kde spať a to nám vlastne aj stačí. A ešte aj dobrých priateľov v duchovnom živote. Otecko náš, vyslyš nás, naše prosby, a prosíme ťa o to, skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Pridaj komentár