V 19. storočí sa vo Francúzsku v mnohých farnostiach konala tzv. “Ružová slávnosť.”
Jej cieľom bola ochrana panenstva slobodných dievčat. Podstata spočívala v tom, že sa každoročne, podľa “rozličných stavov” spoločnosti, za určitého náboženského ceremoniálu, volila zo slobodných dievčat obce najpoctivejšia panna, ktorá bola na svätodušný pondelok odmenená venčekom z ruží a aj finančne.
Na Slovensku ju ako prvý v Trstíne zaviedol farár Imrich Štvrtecký. V ktorom roku to presne bolo, k tomu som sa nedopátral. Ale, koncom roku 1839 pražské “Kvety” uverejnili článok kňaza Juraja Holčeka, v ktorom opisuje priebeh “Ružovej slávnosti” v Trstíne a ktorá sledovala mravno-výchovné ciele.
Zo zhromaždených panien, prísažní obce vybrali pätnásť. Tie potom ťahali lós, ktorým iba tri sa dostali do súťažného kola a z nich sa opäť losom vybrala “Ružová kráľovná,” poctená ružovým venčekom a 100 zlatými.
Táto slávnosť si pomerne rýchlo získala veľkú popularitu aj u nás na Slovensku. Slobodné dievčatá sa na túto slávnosť každoročne tešili a každá z nich mala nádej, že bude Ružovou kráľovnou. Po svojej svadbe však už iba fandili svojim kamarátkam.
Ako som sa vlastne k tomuto dopracoval, že takáto slávnosť sa v minulosti v našej krajine niekde konala. Bolo to vlastne počas môjho pobytu v kňazskom seminári, keď som si zháňal materiál, literatúru potrebnú k napísaniu mojej diplomovej práce. V starých novinách som sa dočítal o tejto slávnosti.
No a včera bolo sv. Cecílie, ktorá svoje panenstvo zasvätila nebeskému Ženíchovi. Jej srdce, vyplnené až do najtajnejších záhybov Božou láskou, necítilo nijakú náklonnosť k pozemskej láske. Celý Rím rozprával o jej prekvitajúcej kráse, vzdelanosti, dobrote a čistote srdca. Mládenci po nej túžili, ale ona dala svoj sľub Kristovi.
Aj dnes sa nájdu dievčatá, ktoré pôsobením Božej milosti, chcú žiť svoj pozemský život v neustálom panenstve, na chválu a slávu Božiu. Je to Boží dar pre tieto duše. A len s vierou môžeme pochopiť tento Boží dar. Nevydatá žena a panna rozmýšľajú o Pánových veciach, aby boli sväté telom i duchom.
Chcem, aby ste vy boli bez starostí, hovorí nám apoštol Pavol. A čo nám ešte radí:
Myslím teda, že je to dobré – pre terajšie ťažkosti -, že je dobre, keď človek ostane tak, ako je. Si viazaný k žene? Nevyhľadávaj rozluku. Si bez ženy? Nehľadaj si ženu. Ale ak sa oženíš, nezhrešíš. A ak sa panna vydá, nezhreší. Ale takíto budú mat’ telesné trápenia a toho vás chcem ušetriť. A tak, bratia, hovorím, čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ich nemali; tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; tí, čo kupujú, akoby nič nevlastnili; a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, lebo tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa. Chcem, aby ste vy boli bez starostí. Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi. Ale ženatý sa stará o svetské veci, ako sa páčiť manželke, a je rozdelený. Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o Pánových veciach, aby boli sväté telom i duchom. Ale vydatá myslí na svetské veci, ako sa páčiť mužovi. No toto hovorím na váš prospech, nie aby som na vás hodil slučku, ale aby ste sa čestne a nerušene pripútali k Pánovi.
Viac myslime na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Kristus žije a sedí po pravici Boha! Tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa.
Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete, hovorí nám apoštol Ján. A k tomu dodáva:
Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela ani žiadostivosť očí ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta. A svet sa pominie, aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.
Človek, ktorý chce prestať páchať nečisté skutky sa pýta: Čo má robiť? Prvým takým krokom je prestať vyhľadávať príležitosti k spáchaniu nečistých skutkov (internet, televízia, časopisy, noviny, odstrániť pornografické materiály a pod.). A potom musí prísť vnútorné uzdravenie. Naša myseľ je veľmi dôležitá a má tri časti. Vedomú, podvedomú a nevedomú časť. A v našej mysli je veľmi veľa škodlivých vecí. A v našej pamäti tiež. A to treba odstrániť, vygumovať. To však už nie je v našej moci. Potrebné je prosiť Pána Ježiša o milosť očistenia, uzdravenia našej mysle, všetkých jej troch častí. Pán Ježiš to veľmi rád urobí a pretvorí našu myseľ. Podmienkou je, že či to naozaj tak chceme a či máme vieru. Niektorí, totiž len o tom hovoria, že chcú s tým prestať, no v skutočnosti majú v tom vedomú záľubu. Ježiš však vidí do našich sŕdc. Vie, že kto to myslí úprimne. A On naplní našu myseľ radosťou a láskou. Zoberie všetky naše slzy. Budeme poskakovať a tlieskať. Budeme šťastní, ako ryby vo vode. A tomuto sa hovorí vnútorné uzdravenie.
Ďakujme Bohu za čisté duše na zemi a prosme za vnútorné uzdravenie pre tých, ktorí majú problémy s čistotou. Amen.
Pridaj komentár