Pápež František sa zmieňuje o hneve, o ohováraní, o očierňovaní iných a pod. Prosí Pána za nás.

„Nech je vaša spravodlivosť väčšia ako spravodlivosť farizejov,“ pripomína pápež František, nadväzujúc na Ježišovo napomenutie učeníkov. Tieto slová nasledujú po Blahoslavenstvách a po Ježišovom vyjadrení, ktorým upozorňuje, že neprišiel zrušiť Zákon, ale ho naplniť.

Jeho reforma je reforma bez prerušenia, reforma v kontinuite: od semena až k plodu. To, čo vstupuje do kresťanského života, má oproti ostatným väčšie požiadavky, ale nemá väčšie výhody.

Ježiš sa zmieňuje o týchto požiadavkách a dotýka sa osobitne „témy negatívneho vzťahu s bratmi“. Ježiš hovorí: Kto preklína, pôjde do pekelného ohňa. Ak je v našom srdci niečo negatívne voči bratovi, „niečo nie je v poriadku“, musíme sa zmeniť, hovorí pápež František. Hnev je urážkou brata, je teda niečím, čo je už akoby poslednou hranicou, zabíja ho. Ako ďalej poznamenal, zvlášť v latinsko-americkej tradícii možno v súvislosti s vymýšľaním epitet hovoriť o „neskutočnej kreativite“. Varuje však, že ak je tento epiteton priateľsky, všetko je v poriadku, problém však nastáva, ak ide o iný epiteton, ktorý je urážlivým prostriedkom, formou očierňovania iných.

Nie je nutné navštíviť psychológa, aby sme vedeli, že ak niekto ohovára iného je to preto, že on sám nemôže rásť a potrebuje, aby sa niekto znížil, aby sa on cítil byť niekým. Je to podlý mechanizmus. Ježiš v úplnej jednoduchosti hovorí: Nehovorte jeden o druhom zle. Neočierňujte sa. Nediskvalifikujte sa. Pretože v podstate všetci kráčame po rovnakej ceste, je to tak? Všetci kráčame tou cestou, ktorá nás dovedie až do konca, že?

Pápež František hovorí, že ak sa nevydáme bratskou cestou, končí sa to zle: pre toho, kto uráža a aj pre urážaného. Ak niekto nie je schopný ovládať svoj jazyk, zablúdi a agresivita, ktorá bola medzi Kainom a Ábelom, sa opakuje v celých dejinách. Neznamená to, že sme zlí, sme iba slabí a hriešnici. Preto sa nám zdá oveľa jednoduchšie dať niečo do poriadku urážkami, ohováraním, klebetami, ako prostredníctvom niečoho dobrého.

„Chcel by som poprosiť Pána, aby dal všetkým milosť dávať si väčší pozor na jazyk, v súvislosti s tým, čo hovoríme o iných. Je to nepatrné pokánie, ale prináša dobré plody. Stane sa, že niekto dostane chuť po niečom takom, však? Povie si: Aká škoda, že som neochutnal z ovocia lahodného komentára namiereného proti niekomu inému. Ale postupom času v nás táto chuť rastie a robí nám dobre.

Preto by sme mali Pána prosiť o túto milosť: prispôsobiť náš život tomuto novému Zákonu, ktorý je Zákonom o pokore, Zákonom o láske, Zákonom o pokoji a aspoň trošku si zahryznúť do jazyka, trošku skresať naše poznámky na adresu ostatných alebo výbuchy, ktoré vedú k hnevu či k obyčajnej zúrivosti. Nech nám Pán udelí túto milosť!

TK KBS, 13. 06. 2013 16:02;

epiteton (básnický prívlastok), gram. vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja podstatné meno • gram. 2. štýl. slovo al. skupina slov vyjadrujúca vlastnosť, vzťah niekoho, niečoho k inému • označenie: dať niečomu hanlivý prívlastok, hanlivé označenie;