Desivé videnie pekla: “Niektorí preklínali svoje telá, iní svojich rodičov. Ďalší si zase vyčítali, že odmietli milosť a nechránili sa toho, o čom vedeli, že je hriešne. Boli to zmätené výkriky zúrivosti a zúfalstva.”
Nenávisť, zloba, strach – to sú lži, aby nás obrátili proti sebe. Ak odložíte lož, nenávisť, všetku nečistotu a zlobu, rúhanie, závisť, pokrytectvo a ohováranie, potom poznáte, že láska je našou skutočnou podstatou. V Liste Efezanom čítame, aby sme nedávali miesto diablovi, t. j. jeho vecičkám, veď nás to chce obrátiť proti sebe. Čudujem sa tomu, keď niekto pozná pravdu, ale ju nepovie, zastiera ju, neviem, čo tým myslí a čo tým chce dosiahnuť. Máme si hovoriť pravdu a len pravdu, tak je to napísané už v spomínanom Liste Efezanom: “Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojim blížnym, veď sme si navzájom údmi.” (Ef 4, 25) Tie vecičky diablove, ako je lož, pokrytectvo, ohováranie, nečistotu atď. naozaj treba odložiť a denne prosme Pána Ježiša o milosť, v spolupráci s ňou to dokážeme. V našich medziľudských vzťahoch si navzájom preukazujme lásku a úctu. Naplnením zákona je predsa Láska. Pamätajme na to, a vedzme, že sme všetci údmi jedného tela.
Veľmi smutné je starozákonné čítanie o Nabotovi a jeho vinici, po ktorej bažil kráľ Achab. Čítame v texte, že proti Nabotovi diabolsky svedčili pred celým zhromaždením, len aby ho mohli vyviesť za mesto a ukameňovať. “A keď Jezabel počula, že Nabota ukameňovali a že je mŕtvy, povedala Achabovi: „Vstaň a vezmi si vinicu Jezraelčana Nabota, ktorý ti ju nechcel dať za peniaze, lebo Nabot nežije, je mŕtvy.“ Keď človek vo svojom živote dáva miesto diablovi, tak robí to, čo sa nepáči Bohu. Neštíti sa nijakej zloby.
To nech neplatí o nás, odložme všetky tie zlé veci. Dávajme miesto Bohu vo svojom živote. Ostávajme v Ježišovej láske.
Životné okolnosti nás, a teraz myslím na každého jednotlivo, priviedli do rôznych vecí, aj nesprávnych rozhodnutí, aj nesprávnych návykov, respektívne zlých návykov… Vieme aj to, že nie všetko v nás je zlé. Je v nás aj kopec dobra. A tie zlé veci, ktoré sa na nás nalepili, nevieme s tým a tým prestať, trápi nás hriešna závislosť. Pán Ježiš vie, ako nám má pomôcť. Je to v jeho záujme nás dostať z každého zla von. Vyslobodiť nás. Pravda nás vyslobodí. Pravda to je On sám. To je jeho slovo. To je jeho moc a má ju nad všetkým. Od nás chce dôveru a aj ochotu poslúchať ho a tých, ktorých poveril, aby nám pomohli. Milosť od neho nám pomáha uvažovať, zápasiť, prosiť, navštevovať ho v chráme, v dome chorého, zísť sa na spoločných modlitbách, ale hlavne meniť sa pomaly na pokorného človeka. Jeho milosť robí v nás doslova zázraky. To je úžasné. Vďaka ti, Ježišu a chvála ti. A každý deň sa modlíme Jeho modlitbu: “Otče náš,ktorý si na nebesiach… zbav nás zlého. Amen.”
Pridaj komentár