Pekne sa prežehnaj

Ako dieťa som často túto prosbu, výzvu počul od mamy, otca alebo aj kňaza. Najprv ma však museli naučiť správne sa prežehnávať.

Len nedávno som sa dočítal, že poznamenania sa sv. Krížom čiže prežehnanie sa,   je starodávnou katolíckou obyčajou. A datuje sa od apoštolských čias, o čom svedčia mnohí sv. otcovia a cirkevní učitelia. Tertulián hovorí: “Pri každom vykročení z domu, pri každom vchádzaní do domu, keď sa obliekame, umývame, sviecu zapaľujeme, za stôl sadáme a akúkoľvek prácu začíname robiť, znamenáme si čelo krížom. Tomuto všetkému nás učili apoštoli Pána Ježiša.” 

Prežehnávame sa tzv. veľkým čiže latinským prežehnaním sa. S vystretou dlaňou robíme kríž z čela na hruď (srdce) a  hovoríme: V mene Otca (ruka na čele) i Syna (ruka na srdce); a z ľavého pleca na pravé plece: i Ducha (ruka na ľavom pleci) Svätého (ruka na pravom pleci). Amen – na to slovo sú ruky zložené.

Týmto prežehnaním vyznávame, že Duch Svätý vychádza od Otca i Syna a že skrze Kristov kríž sme boli prevedení z ľavej strany odsúdenia a zahynutia na pravú stranu vykúpenia a spásy. Amen.

V prvých časoch viac bolo vo zvyku prežehnávať sa tzv. malým čiže gréckym krížom, t. j. palcom pravej ruky poznačíme krížikom čelo a hovoríme: V mene Otca, čím vyznávame, že Otec je prvou osobou Najsv. Trojice tak ako je naša hlava najprednejším a najúčelnejším údom nášho tela; krížikom si poznačíme ústa a hovoríme: i Syna, na znamenie, že Syn Boží, zvaný Slovo, je od večnosti splodený od nebeského Otca tak, ako sa naše slovo rodí v ústach; napokon krížikom si poznačíme hruď (srdce) a hovoríme: i Ducha Svätého, čím vyznávame, že Duch Svätý, prameň Božej lásky, vychádza od Otca i od Syna.

Dnes sa týmto malým krížom prežehnávame na začiatku čítania evanjelia: Ježišu, buď v mojej mysli (krížikom si značíme čelo), v mojich ústach (pery) a v mojom srdci (hruď). Amen.  

Znamením kríža čiže prežehnaním sa vyznávame Najsv. Trojicu, pripomíname si Kristovu smrť na kríži, na ktorom nám Kristus vydobyl veľké a nevýslovné dobrodenia.

Je krásne a milé vidieť deti, dospelých v mestách a na dedinách ako prechádzajú okolo kostola a pekne sa prežehnajú. Nehanbia sa. Tým oslovujú Najsvätejšiu Trojicu a pozdravujú Ježiša Krista prítomného v Eucharistii v našich chrámoch.

Veľa krát som bol v nemocnici aj pri pacientoch, ktorí už nemohli so mnou ústne komunikovať a niekedy som ani nevedel, že či sú vlastne veriaci (katolíci), tak som pri lôžku nahlas oslovil Najsv. Trojicu, prežehnal som sa a všimol som si, že aj oni rukou chceli urobiť to isté. To ma uistilo, že sú veriaci a že ma aspoň počujú.  Predstavil so sa im, že kto som a spolu s nimi som prosil Pána o odpustenie hriechov a milosť spásy.

Dnes mi už nikto nemusí hovoriť: Pekne sa prežehnaj. Naučil som sa aj správne prežehnávať sa. Myslím na Boha, keď sa prežehnávam a som šťastný, keď mi iní veriaci  žehnajú a modlia sa za mňa.  Pýtam si od kňazov požehnanie. Ja svoj život žijem v znamení Ježiša Krista. Nie ryba, rak, vodnár a pod. On sa pre nás uponížil,  stal sa poslušným až  na smrť, až na smrť na kríži. V jeho poslušnosti sa zrodila naša spása. Horoskopy zničiť a začať žiť pre Ježiša. Viem, že keď sa úctivo prežehnávam nerobím nič zlé, práve naopak, oslovujem Najsvätejšiu Trojicu a z Kristovho kríža prichádzajú na mňa potrebné milosti pre môj život. Prijímam ich a som šťastný. Ježiš ma robí šťastným človekom. Tým však nechcem tvrdiť, že neprežívam nič ťažké a že som stále v pohode. To nie. Borím sa životom cez rozličné skúšky a niekedy to aj nezvládam. Zhreším, nahnevám sa a pod. Ježiš mi však klope na srdce a hovorí mi: Tu som, neboj sa, pomôžem Ti. A tak som šťastný, že mám takého priateľa.  Naše (moje) trápenia, kríže sa však ani trošku nedajú porovnávať s Kristovým utrpením a krížom.

Apoštol Pavol vyznáva: Ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet. A tak aj ja chcem robiť tu na zemi. Zvestovať Pánovu smrť a vyznávať jeho Zmŕtvychvstanie, kým nepríde v sláve. Amen. Keď to robíme, Boh nás požehnáva a síl nám pribúda niesť tie naše kríže.

Nepáči sa mi, keď niektorí kresťania považujú kríž za modlu. A zavrhli aj prežehnávanie sa. Nie som tu však preto, aby som ich súdil alebo zavrhoval. Pán pozná úmysly sŕdc a časom sa všetko vyjaví a dá na správnu mieru.

Iní sa však aj prežehnávajú, ale tak rýchlo a všelijako. Myslím teraz na dospelých kresťanov. Ich pohyb rukou sa  skôr podobá na nejakú grimasu, ako na znak kríža.  Dajme vážnosť znaku kríža, keď sa prežehnávame a skúsme myslieť na Boha, ako sa patrí na jeho deti. Viem, že k tomu treba dozrieť. Vďaka Božej milosti som aj ja dnes iný, ako to bolo predtým. Mnohé veci ma však ešte aj dnes presahujú, ale som tu a chcem sa učiť ďalej. V Cirkvi, do ktorej z Božej milosti  patrím, sa  učím novým veciam.

Prežehnaj sa dnes a urob tak viac krát. Mysli pri tom na nášho Pána, ktorý sa za nás obetoval na kríži. Plakal a mal veľké bolesti, keď ho pribíjali na kríž a On vtedy myslel na Teba. Nikto Ťa tak nemiluje na zemi, ako Ježiš. Keď pôjdeš dnes, zajtra okolo kostola pozdrav Ježiša prítomného v Eucharistii a on Ťa požehná. Ježiš je tu s nami na zemi 24-hodín denne. Bez jeho požehnania, márne sú naše namáhania. Kriste na kríži, zmiluj sa nad nami a vyslyš nás. Amen.