Ako sa odpovedá na lásku. Aj keď to vieme, nie vždy láskou odpovedáme. Prečo? Čo je za tým? Nedôvera, nevera, pochybnosť, zranenie, finančná neistota, povrchnosť… Možno, že sme sa jednoducho len zle vyspali. Pomenovanie farizej asi všetci veľmi dobre poznáme a nebolo by nám do smiechu, ak by nás tak ľudia nazývali.
Aj farizejov Boh miloval, ale oni boli skôr zvyknutí na predpisy, na literu zákona. Taký život im vyhovoval. Mali všetko a od ľudí ani tak veľmi nepotrebovali lásku, ale skôr ich milodary a slepú poslušnosť. Z náboženstva im zostal len zovňajšok, vizáž. Srdcia mnohých z nich boli doslova nakŕmené svetom a pre skutočnú lásku bol problém nájsť tam trošku miesta. Čo je však ťažké pre samotného človeka, nie je ťažké pre Pána. Niektorí z nich sa pôsobením Božej milosti otvorili láske a nastala v nich samých veľká premena zmýšľania. Počúvali Krista, často aj tajne a jeho slová sa v nich ujímali. Uvedomovali si, že kde niet lásky, tam sa čoskoro navzťahuje hriech. Zanechali tvrdý formalizmus a túžili po láske, ktorú priniesol Kristus na túto zem. Samotná túžba však nestačí, treba dať aj odpoveď a konať Božie skutky. A Boží skutok je uveriť v toho, ktorého poslal Otec.
Túžiš po takejto láske? Odpovedz úprimne. Čím je naplnené tvoje srdce? Ako prežívaš nedeľnú svätú omšu? Boží skutok je uveriť v toho, ktorý sa sprítomňuje na oltári. Najsvätejšia Eucharistia je vynálezom lásky. Ale málo duší opätuje túto lásku, ktorá sa dáva a spotrebuje pre ne!
Naša liturgia je krásna, je nádherná, keď všetko v nej konáme s láskou. Ona vytvára nenahraditeľnú atmosféru úkonov. Bez vnútornej účasti, vonkajšie prejavy nech sú akokoľvek prestížne, nestačia. Same o sebe sú chladné. Plnosť života im dáva ľudské srdce uchvátené Božou láskou. Zvlášť si to uvedomujme pri zázraku, akým je svätá omša, na ktorej sa denne zúčastníme.
Láska nám dáva schopnosť spoznávať Všemohúceho. Milujem Krista v Eucharistii. Eucharistia nás spája a zjednocuje. Vytvára v nás jedno srdce a jednu dušu. Aké je krásne a milé, keď prídeme ku Kristovi s pokorným a úprimným srdcom. Žhavým po jeho láske. Do tváre ľudí sa rýchlo podpíše radosť a akákoľvek pochybnosť, neistota sa zo srdca vytratia, ako sen prebúdzajúceho sa človeka. Len človek neotvoreného srdca, nemilujúci, ostáva počas slávenia liturgie smutný a znudený. Nad čím asi tak rozmýšľa? Čo si o tom všetkom myslí? Čo mu chýba k nájdeniu Boha? Aby sme sa nad ním nevyvyšovali, bol nám do tela daný osteň. Prijímajme každého, kto príde na svätú omšu a modlime sa jeden za druhého, aby sme ozdraveli. Tak nám to radí Duch Svätý, ktorý je pôvodcom každej našej skutočnej radosti a šťastia. Zo svätej omše prichádza na ľudstvo najviac požehnania. Ba dovolím si tvrdiť, že všetko požehnanie vychádza z Eucharistie. Cirkev žije z Eucharistie.
Vo svete máme veľa zdravých potešení, no najviac sa teším, keď slávim svätú omšu spolu s bratmi a sestrami v našom farskom kostole. A keď vidím, že sú žhaví po Božom slove a plní lásky z prijímania Eucharistie.
Dovoľme Bohu, aby naplnil naše srdcia láskou. Na lásku mu odpovedajme láskou. Aj keď vo svete musíme prejsť mnohými súženiami, dúfajme a verme, že Kristus premohol tento svet a je na našej strane. Každý kto nieje proti nemu a proti jeho Cirkvi je s ním. Prijímajme zdravé učenie, ktoré nám predkladá Cirkev a tak spoločne, akoby nás “jedna mater mala” a my máme jednu matku Máriu, kráčajme po ceste, ktorá vedie do večného života. Výsledok takého života je veľmi krásny a blažený. To určite nikdy neobanujeme. Teším sa na stretnutie v spoločenstve svätých. Pomáhajme si navzájom, prosím a podporujme sa, ako vládzeme, čo to dá. Amen.
Pridaj komentár