Avšak mala šťastie, že ju priviedli k Ježišovi. Žalovali na ňu a chceli ju zabiť, ale Ježiš ich uzemnil slovami: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.
Ježiš je najmúdrejší a On vždy vie čo má povedať na obranu, záchranu hriešnika. A tak to bolo aj v tomto prípade. Zastal sa ženy, manželky, ktorú pristihli pri cudzoložstve.
A keď ju nik neodsúdil, Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!
Čo jej asi tak mohlo prechádzať hlavou, keď odtiaľ odišla? Dnes to bolo naozaj už len o chlp. Málo chýbalo a bola by som mŕtva. Tomuto mužovi by som mala byť naozaj vďačná celý svoj život. Zachránil ma. Nemala by som sa už zahrávať so životom a naozaj poslúchnuť tohto človeka a už viac krát nezhrešiť. Vôbec mi nenadal a bol ku mne veľmi láskavý. Tieto slová som sám dotvoril a nenájdete ich vo Svätom Písme. To je vlastne také moje osobné uvažovanie.
Ježiš svojim láskavým prístupom vyzval túto ženu, aby žila novým životom.
Tak ako táto žena, tak aj ja a myslím si, že aj ty sa tešíš v tej chvíli, keď Ti Ježiš odpúšťa hriechy. Mnohých hriechov sme sa v živote dopustili a niektorých ľudí sme si aj pohnevali, či naštrbili s nimi vzťahy, no Ježiš nám predsa hovorí: Neodsudzujem ťa, ale choď a už viac nehreš! A za týmito jeho slovami by mala nasledovať naša vďačnosť a úprimné rozhodnutie zmeniť svoj život k lepšiemu. Nestačia však len slová, ale treba aj konať. Viera bez skutkov je mŕtva a takisto aj láska bez skutkov je mŕtva.
Nezdá sa vám niekedy, že tie kamene by naozaj aj mohli na nás letieť a usmrtiť nás. Veď koľkokrát sme vedome a dobrovoľne znovu spáchali tie isté hriechy. Avšak tak ako Ježiš zachránil túto ženu pred kameňovaním, tak zachraňuje aj nás pred trestom od ľudí. Prečo? Pretože on zobral naše hriechy na seba, a to aj tie opakované a obetoval sa za nás, nechal sa pribiť na drevo kríža. On nechce, aby duša, ktorá ho tak veľa stála , mala zahynúť. Už toľko krát sa nás mohol vzdať a doteraz to neurobil. Nemyslime si však, že nám to prechádza úplne len tak. Poviem Bohu ľutujem a hotovo. Každý hriech treba aj odčiniť. Mnohí ľudia po celom svete za nás trpia a obetujú svoje choroby, trápenia za záchranu hriešnikov. Iní sa často prísne postia a málo spia. Pritom o tom veľa nehovoria. Vstávajú uprostred noci a zvelebujú Pána. Chcú, aby všetci hriešnici zakúsili Ježišovu lásku a dali sa na pokánie. Iba na ceste pokánia môžeme zakúsiť pravú lásku.
Aj táto cudzoložnica sa mala dať na cestu pokánia. Ako však jej život pokračoval ďalej, nevieme. Mohla ešte veľa krát vyhľadať Ježiša a počúvať jeho kázanie. Mohla sa ho tiež zastať v rozhovoroch s ľudmi, keď neprajníci o ňom vymýšľali klamstvá. Mala všetky predpoklady stať sa svätou. A to vlastne máme aj my všetci. Veď sme povolaní k svätosti života. Záleží však na tom, ako sa staviame k Božej milosti a ako s ňou spolupracujeme.
Ak aj sme teraz duchovnými ľuďmi a nie sme si ničoho vedomí, potrebujeme vytrvalosť. Pretože len kto vytrvá do konca bude spasený. Veľa ľudí na tejto zemi si myslí, že už oni pokánie nepotrebujú. A k tomu vedú aj iných ľudí. To je blud. Dávajme si pozor na falošných učiteľov a prorokov.
Rozmýšľajme denne o Ježišovom utrpení. Zadívajme sa na Kristov kríž a poprosme ho o silu premáhať v sebe zlé sklony a už viac krát nezhrešiť. Svätej Faustíne Pán Ježiš povedal: “Málo je duší, ktoré rozjímajú o mojom bolestnom umučení zúčastnene. Najviac milostí udeľujem dušiam, ktoré zbožne rozjímajú o mojom umučení.”
Pomáhajte nám, šťastní obyvatelia nebeskej vlasti, aby sme my na zemi neustali na ceste. Mária, nepoškvrnená Panna, vezmi si nás pod svoju zvláštnu ochranu a chráň čistotu našich duší, srdca i tela. Ďakujeme.
Pridaj komentár