1. Slnkom každého tvojho dňa nech je s v ä t á o m š a. Usiluj sa ju pochopiť, vychutnať, prežívať. Nezabúdaj, že najlepšia slúžená svätá omša je tá, ktorú si si najlepšie pripravil. Nech je každá tvoja omša, akoby bola prvá, posledná, jediná. Chráň svätú omšu pred zvykom, rutinou. Každé slovo nech je “zvestovaním,” každé gesto posvätným “znamením.” Premeň svoju omšu na prežívaný život, a svoj život na trvalú omšu. Pamätaj, že keď zatvoríš misál, tvoja omša musí pokračovať. Kňaz, ktorý každý deň slúži svätú omšu, nikdy sa nedopustí nerozumnosti.
2. B r e v i á r je najlepším teplomerom tvojej kňazskej horlivosti. Býva obyčajne prvý obeťou vlažného kňaza. Nedopusť ani za cenu krvavého potu, aby sa tvoj breviár premenil na reťaz roztržitostí, nedbanlivostí, hriechov. Maj ho rád ako štít svojej čistoty, lebo ti ho Cirkev dáva v deň diakonátu. Nepozeraj naň ako na ťažké jarmo, ale ako na snubný prsteň, ktorým si ťa pripútala tvoja nevesta Cirkev. Nezačínaj nikdy breviár bez toho, že by si sa prv nezamyslel nad tým, čo ideš robiť, a nad tým, že je to úradná modlitba Cirkvi a že si ústami Mystického Tela Kristovho. Neuspokoj sa tým, že recituješ breviár. Musíš ho celebrovať in persona Christi et Ecclesiae. Zachovaj si pri ňom tón dialógu a zmysel pre drámu. Je to Opus Dei, nie iba jednoduché čítanie. Nech má každé slovo svoje miesto a svoj význam. Meň vhodné úmysly na jednotlivé časti. Ver, že skôr premeníš svet svojim breviárom, ako svojimi učenými dišputami a prednáškami.
3. Pravidelná a presná s p o v e ď ti zachráni kňazstvo pred povrchnosťou, ilúziami, vlažnosťou a pred stroskotaním. Mnohokrát práve kňazi zanedbávajú využívať túto sviatosť. V neodmysliteľných nebezpečenstvách tvojho kňazského života ti bude záchranou ak budeš mať človeka, ktorý vie o tebe všetko, ktorý ťa pevnou rukou povedie a otcovsky ťa bude podporovať. Beda ti, ak budeš musieť konštatovať, že v tých momentoch vlastnou vinou si “nemal takého človeka…”
4. Tvojou jedinou vášňou nech sú d u š e. Pre ne si kňazom, nie pre seba. Buď vždy a všade pre všetkých skutočne kňazom. Nielen pri oltári a v spovednici, ale aj v škole, v kancelárii, na ulici. Buď si vždy vedomý svojej kňazskej hodnosti. Nedovoľ si nikdy gesto alebo slovo, ktoré by nebolo v zhode s ním. V každej tvojej práci, nech je akokoľvek profánna, nech cítiť opravdivú kňazskú dušu. Kňaz musí v tebe pohltiť všetko ostatné. Nech máš akúkoľvek funkciu v Cirkvi, usiluj sa všemožne, aby ľudia videli v tebe na prvom mieste a nadovšetko kňaza, druhého Krista. Nech ti je radosťou spovedať najmä deti a mladých. Kňazi a rehoľné osoby nech sú privilegovanými klientami tvojej spovednice. Nedaj na seba nikdy čakať. Už v pondelok mysli na svoju nedeľnú kázeň. Tvoje kázne nech sú pritom výsledkom osobného rozjímania, nie výberom z kazateľských príručiek. Ohlasuj Evanjelium neustále svojim životom, osobným vystupovaním, každým svojim gestom.
5. L á s k a nech je dušou a štýlom tvojho kňazského života. Buď vľúdny a láskavý voči všetkým. Kto sa k tebe priblíži, nech vidí v tebe živé predĺženie dobroty a láskavosti nášho Spasiteľa. Buď ako on. Pokladaj sa za služobníka, ktorý je k dispozícii všetkým. Tvojím jediným šťastím nech je: môcť sa darovať a byť užitočný. Každého pokladaj za vyššieho od seba, aj svojich podriadených. No nebuď otrokom nikoho. Tvoja dobrota nech je mužná, nezištná, nestranná a nadprirodzená. Neklam sa: neexistuje láska, nezávislá od autority! Pre nás mimo cirkevných pokynov je len priepasť. Najmä v apoštoláte medzi ženami “nihil sine episcopo!” Buď mužom Božím, ale aj človekom svojej doby a svojho prostredia.
V spoločenstve viery, nádeje a lásky: kňaz Giuseppe Quadrio.
Poznámka: Autor týchto odporúčaní, kňaz SDB, zomrel 23. 10 1963. Bol dekanom teologickej fakuly PAS. V roku 1983 sa začal beatifikačný proces.
Pridaj komentár