Pravá Láska – pozri sa na Kristov Kríž. Čo vieš o tejto Láske? Možno veľa, možno málo. Skôr ako išiel Ježiš za nás trpieť a zomrieť, hovoril k nám, učil nás. Čo nás učil? Správne žiť a prisľúbil nám odmenu večného života.
Hovoril o dvoch cestách – úzka a široká, nespomenul „zlatú strednú cestu.“ Taká neexistuje. Kto Ho počúva a poslúcha, kráča po tej úzkej. Ostatní idú po tej širokej, ale pozor! – tá vedie do zatratenia.
Apoštolom dal autoritu: „Kto Vás počúva mňa počúva a kto Vami pohŕda mnou pohŕda“ – a to sú súčasní biskupi.
Jeho Cirkev aj dnes na mnohých miestach planéty trpí a je prenasledovaná. U nás to boli minulé časy komunizmu. Nepriatelia Cirkvi vždy prehrajú, aj keď sa im niekedy zdá, že víťazstvo majú na dosah ruky. Kristovu Cirkev diabol nikdy nepremôže. Pokúša sa o to z vonka, ale i z vnútra, z jej vlastných radov. Rôzne škandály a pod. Prenasledovatelia však hynú a padajú do večnej priepasti. Pýcha ich ovíja sťa náhrdelník. Je mi ľúto ľudí, ktorí spolupracujú s diablom a zapájajú sa do boja proti Cirkvi. Ak takí zostanú do konca svojho života, ach radšej nie?!
Cirkev sa vždy modlí aj za svojich prenasledovateľov, nepriateľov, lebo oni nevedia čo robia. V pravej Kristovej Cirkvi nikdy nevychladne láska voči svojim nepriateľom. Nie že by jej deti boli samé od seba také silné v láske. To Boží Duch v nej mocne pôsobí. On ju vedie a Jeho dary, charizmy v životoch veriacich slúžia na jej budovanie. Cirkev je plná Lásky. Ona nie je Láskou, ale ona má Lásku. Ježiš je Láska a On je hlavou Cirkvi.
Ako jednotlivci môžeme všetci zlyhať, ani to nás však nemôže odlúčiť od Kristovej Cirkvi. Veď ak aj v niektorej rodine zlyhá jednotlivec a urobí zlý skutok, to ešte neznamená, že prestanem byť členom svojej rodiny. Ak brat zlyhá, nepoviem svojim rodičom a ostatným súrodencom, že už k vám nepatrím a nastálo od vás odchádzam. Idem iným ľuďom, lepším. Vy ste všetci zlí. To by nebolo dobré.
Často vzývajme Ducha Svätého a svoju vôľu podriaďujme jeho vôli. Nech v nás mocne pôsobí Duch nášho Pána. On nás bude viesť po správnych cestách a po skončení pozemskej púte sa naisto ocitneme v správnom cieli. Je aj nesprávny cieľ, v ktorom sa ľudská duša môže po smrti ocitnúť. Bŕŕŕŕ, tak to radšej nie. Hrôza a strach na to pomyslieť. Ježišu, nikdy nám neodním svojho Ducha, prosíme. A tvoj Duch Svätý, nech vanie na tejto zemi, ľudské srdcia nech sa otvárajú tomuto Duchu života.
Ďakujem za Kristovu Cirkev na tejto zemi. Som pokrstený v tejto Cirkvi a prijímam jej sviatosti, ktoré ustanovil Ježiš pre nás, pútnikov na zemi. Nezabúdam na jeho Milosrdenstvo. Inak by som nemohol písať tieto riadky. Vďaka Jeho Milosti, som tým, čím som. Aj Vám želám Ho spoznať a milovať spolu s tými, ktorí Ho poznajú a milujú. Milosť nám klope na srdce každý deň. Ako viem, že som ju prijal? Jednoducho myslím na Boha a na jeho slová. Prechovávam jeho slová vo svojom srdci a prakticky sa snažím ich používať, konať podľa nich. Som v škole Ducha Svätého. Učím sa od neho a hanbím sa, keď niečo zlé vyparatím. Predovšetkým som ja sklamaný a hneď prosím o odpustenie. Snažme sa poslúchať a lásku Láskou napĺňať. Boh je Láska. Príde okamih, že raz skutočne pred Ním rozbalíme celé svoje srdcia. Milosť, zázrak. Amen.
Pridaj komentár