Pavol raz povedal: „Cvič sa v nábožnosti! Lebo telesné cvičenie málo osoží, ale nábožnosť je užitočná na všetko a má prisľúbenie pre terajší aj budúci život. Toto slovo je spoľahlivé a hodné prijať ho úplne.“ (1 Timotejovi 4, 8 ) Všimnime si slovo nábožnosť. Iba niekto, kto pozná Boha, môže byť nábožný, pretože nábožnosť znamená, podobať sa Bohu. Mne pripadá ťažké, podobať sa na niekoho, s kým som iba zriedkakedy. Keď trávime čas s ľuďmi, obyčajne začíname preberať ich maniere.
So svetom sa nehodno priateliť. Vo Svätom Písme čítame: “Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvom s Bohom?! Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.” (Jak 4, 4) A to je veľmi vážna vec.
Preto Jakub nadväzuje na svoj výrok o priateľstve so svetom slovami: „Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám“ (Jak 4, 8). Boh chce s nami tráviť čas, aby sme sa mohli podobať na Neho. Nábožnými sa stávame prostredníctvom intímneho poznania Boha a jediný spôsob, ako môžeme tento hlboký vzťah s Bohom rozvíjať, je prostredníctvom Jeho Ducha (1. Kor 2 kap.).
Živočíšny človek však toto nechápe.
Ale, ako je napísané: “Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.”(1 Kor 2, 9) Nám to Boh zjavil skrze Ducha Svätého. Nábožnosť so spokojnosťou je naozaj veľkým ziskom. Cvičme sa v nábožnosti a snažme sa byť spokojní s tým, čo máme.
Stojí ešte za opýtanie, prečo priateľstvo so svetom vytvára nepriateľstvo s Bohom?
Slovník definuje nepriateľstvo ako „pocit alebo stav nehostinnosti; nenávisti; nevôle; nevraživosti“. To sú silné slová. Priateľstvo so svetom je žiadosťou tela. Je to sebecké sledovanie vlastného zisku, statusu alebo postavenia. Je to vyžívanie sa človeka v telesnom ja. Duch Svätý vie, že keď človek sleduje tieto ciele, vedie ho to k márnosti a k prázdnote. Taký prázdny človek potom vytvára nepriateľské podmienky voči nábožnému človeku. Kto sa usiluje o nábožnosť, tak ten sa s tým bežne stretáva. S výsmechom, s opovrhovaním, podkopávaním autority a pod. Veľmi potom pomáha človeku duchovné vedenie – kňaz. Pán Ježiš nás učí modliť sa za svojich nepriateľov. A On sám nám pomáha na každom kroku. Aj v samote, v utrpení, v skúškach je s nami. Dôverujem ti Ježišu.
“Buďme podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho Pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope.” (Lk 12, 36)
Pridaj komentár