Ranná modlitba v mojom živote!

Nemám čas. Zabúdam. Nechce sa mi hneď vstať a potom sa musím ponáhľať. Mám iné starosti, ako sa modliť. A prečo sa mám vlastne modliť? K čomu je to dobré?  Má ranná modlitba miesto v tvojom živote? Je Boh na prvom mieste v tvojom živote? Žiješ v hriechu a preto sa nemodlíš? Modlíš sa len večer a to musí stačiť! Komu to vlastne musí stačiť? Veríš, že Boh Ťa ráno zobúdza a dáva Ti život. Je Ježiš v tvojom srdci a je Pánom tvojho života. Ak áno, tak táto realita ťa doslova pohýna k tomu, aby si sa s ním hneď zrána rozprával (-a).

Zvyknem hlavne deťom hovoriť takýto príklad, ale je poučný aj pre nás dospelých: Zajtra, keď ráno vstaneš, nebudeš sa s nikým rozprávať až do večera. Nikoho nepozdravuj a nikomu ani neodpovedaj na jeho otázky. Prosím, až do večera si zachovaj absolútnu mlčanlivosť. Ani mame, otcovi na nič neodpovedaj. Dobre. Dieťa chvíľu rozmýšľa a potom mi odpovie: toto im neurobím, lebo si budú myslieť, že trucujem alebo sa na nich hnevám. A  čo Pán Ježiš, on si nemusí myslieť nič, keď mu za celý deň nepovieš ani slovo. Jemu to môžeš urobiť? Hm.

Hneď z rána sa nám mnohým nechce veľa rozprávať s nikým, ale aspoň pozdravíme a poprajeme dobré ráno a dobrý deň. Naraňajkujeme sa, ak nám ráno chutí, poprípade vypijeme kávu, niektorí si zapália prvú rannú  cigaretku a odídu za svojimi povinnosťami. Ak nemilujem Boha a nemám k nemu žiadny vzťah – zabúdam na neho a nepoviem mu ráno nič (nemodlím sa ). Vstupujem do toho nového dňa a idem si za svojimi vecami. Veriť verím, ale či aj Boha milujem, to je otázne. Kompenzujem to tým, že sa popoludní alebo večer aspoň niečo pomodlím (či už vlastnými slovami, alebo niečo naučené).  Deň má 24 hodín a  moja večerná modlitba môže trvať tak päť, desať minút.  Je to prejav lásky, nehovorím, že nie, ale  keď sa spýtam zaľúbeného chalana, že či by mu stačilo päť – desať min. denne sa stretávať alebo rozprávať so svojim dievčaťom, aby ju dobre spoznal a mohol sa neskôr po dvoch a  viac rokoch rozhodnúť vstúpiť s ňou do manželstva. Odpoveď by znela: nie. Veď ja by som chcel byť s ňou stále. Čo je to päť minút. Akoby som ju mohol inak spoznať.

Modlitba, to nie je len niečo naučené od malička. Alebo len niečo povrchné: Áno, však sa to patrí. Modlitba je reálne prežívanie lásky so svojim Stvoriteľom a milujúcim Otcom. Všetko čo mám, mám od neho a prežívam jeho starostlivosť o mňa na každom kroku. Či sedím alebo stojím, pracujem alebo oddychujem, som sám alebo s ľuďmi, uvedomujem si, že Boh je so mnou a snažím sa mu páčiť vo všetkom svojom počínaní.  Pamätajme, že žiadny človek nám nemôže dať to, čo nám môže dať Ježiš. Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú alebo ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia. Pán dáva svojim miláčikom spánok.. Nepohŕdajme Božou milosťou. Veľmi si želám, aby všetci ľudia zakúsili Ježišovu lásku. Nie je to však možné cez poháriky vína alebo tvrdého alkoholu. Ak tvrdohlavo niekto ostáva v hriechu, bráni vstupu Božej milosti do svojho srdca. Nepatrí sa nám žiť v hriechu. Múdri ľudia žijú veľmi dôsledne pre Pána a rozjímajú o jeho slovách. Veľa sa modlia a dychtia po stretnutiach s Pánom  Ježišom v Eucharistii. Robia pokánie a milujú.