Manželstvo medzi mužom a ženou je základnou bunkou spoločnosti. A rodina je základnou štruktúrou Cirkvi. Z rodín vychádzajú rôzne typy osobností.Všetci sme vlastne niekde vyrastali a väčšinou tým miestom bola práve naša rodina. Otec, mama, ja a súrodenci. Boli sme najčastejšie spolu a mali sme na seba aj veľký vplyv. Ako sa hovorí, že jablko nepadne ďaleko od stromu a taktiež ani hruštička.
V seminári som sa dozvedel, že tá vzdialená príprava na manželstvo u každého jednotlivca vlastne začína už v jeho detstve. A keď som nad tým uvažoval, tak to má v sebe niečo. Skratka, je to pravda. Dieťa si všíma svojich rodičov, pozoruje ako sa k sebe správajú. Vníma ich lásku a prežíva ju s nimi. Tak isto vidí aj ťažkosti rodinného života a pozná aj reakciu rodičov na nejaké nepredvídateľné okolnosti. Vie čo maminu hnevá a takisto aj otca. A naopak, čo ich upokojuje. Niekedy deti napodobňujú svojich rodičov, ich správanie, alebo sa zahrajú na otca i na mamu.
Bezprostredná príprava snúbencov na prijatie sviatostného manželstva začína pol roka pred sobášom. Táto príprava môže byť super, vynikajúca a môže sa obom snúbencom veľmi páčiť, ale oveľa viac záleží vlastne od tej vzdialenej prípravy. Akou výchovou sami prešli. A aké je vlastne ich rodinné pozadie.
Rodina má veľkú zodpovednosť v spoločnosti.
Za niekoľko dní sa vo Vatikáne bude konať tzv. konkláve. Celý svet bude v očakávaní, koho kardináli – volitelia, zvolia, za nového pápeža. Nech sa stane Božia vôľa. Boh to už vlastne vie a my sa to v pravý čas dozvieme. Bude to niekto, kto vyrastal v rodine a má nejaké rodinné pozadie.
Pápež Pavol VI., krátko po svojom zvolení v roku 1963 šiel navštíviť svoju matku. Mal svoj “prsteň rybára” a bol naň veľmi hrdý pred svojou mamou. Dal si ho dolu a podal ho mame so slovami: “Pozri sa naň.” Matka ho prijala do dlane a ona si zobrala svoju manželskú obrúčku a povedala svojmu synovi, pápežovi: “Synu, táto moja obrúčka má väčšiu cenu, ako tvoj pápežský prsteň.” Pápež na to nič nepovedal. A to je pravda, čo povedala. Pretože z tohto manželského zväzku mali syna, z ktorého sa stal neskôr pápež. Obrúčka má veľkú cenu. Je to vlastne znak manželskej zodpovednosti.
Ako veľmi je dôležité modliť sa za naše rodiny a za mladé manželstvá. Pripomeňme si teraz slová Pána Ježiša: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!” Máme prosiť Pána žatvy, aby poslal… Je veľmi dôležité, aby mladí ľudia túžili po manželstve a uzatvárali ho pred tvárou Cirkvi. V ich manželskej láske sa im potom narodia deti, z ktorých si Pán neskôr vyvolí niektorých za biskupov, kňazov, diakonov a jedného aj za pápeža jeho Cirkvi. Takto to pretrváva už 2000 rokov.
Ak však v našich rodinách bude absentovať modlitba a mladí ľudia sa nebudú hrnúť do manželstva. Budú však žiť spolu ako druh a družka, tak sa môže stať, že tých kňazských a rehoľných povolaní v našej vlasti bude stále menej a menej. A bude možno pribúdať viac homosexuálne orientovaných ľudí a pod. V niektorých farnostiach už dlhé roky nebolo žiadneho povolania. Ubúda mladých ľudí v kostole a potom žijú len čisto telesný život.
Vo farnostiach často vytvárajme okolo Pána Ježiša v Eucharistii modlitbové spoločenstva a prosme za naše rodiny, za manželstvá vo farnostiach, za kňazské a rehoľné povolania. Prosme i za mladých ľudí, aby ich Boží duch viedol po správnych cestách. Prijímali sviatosť manželstva a žili v pokoji a v láske po celý život. Mária, matka Božia, prihováraj sa za rodiny na Slovensku, za jednotlivé manželstvá v našej krajine a za ich deti, aby tu u nás boli vždy aj potrebné povolania do kňazského aj rehoľného života. Nech rodičia a iní pyšní ľudia nebránia deťom prichádzať ku Kristovi. Amen.
Pridaj komentár