“Bratia, nik z nás nežije pre seba a nik pre seba neumiera; lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. Veď Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi aj nad živými.
Prečo teda súdiš svojho brata? A ty prečo svojím bratom pohŕdaš? Veď všetci budeme stáť pred Božou súdnou stolicou. Lebo je napísané: „Ako že žijem, hovorí Pán, predo mnou sa zohne každé koleno a každý jazyk sa bude vyznávať Bohu.“
A tak každý z nás sa bude Bohu zodpovedať za seba” (Rim 14, 7 – 12).
“V tých dňoch nebudú viac hovoriť: Otcovia jedli plánky a synom stŕpli zuby. Každý zomrie len pre svoj hriech; zuby stŕpnu každému človeku, ktorý je plánky” (Jer 31, 29 – 30).
Každý z nás sa bude Bohu zodpovedať za seba. Všetko čo sme doposiaľ urobili, či povedali alebo na čo sme mysleli, všetko je to obnažené a odkryté pred Bohom, ktorému sa budeme zodpovedať. Niet človeka na zemi o ktorom by Boh nevedel všetko. Nech si človek nemyslí, že keď tu na zemi aj niečo zatĺka, napr. nejaký spáchaný zločin a vyhlasuje sa za nevinného, tak pred očami Všemohúceho je to odkryté a na Božom súde už nebude môcť nič poprieť.
Niektorí ľudia sa často vracajú do svojej minulosti a k svojim predkom, a poukazujú pritom na nejaké zlé veci, na zlé správanie a pod. Potom ich z týchto spomienok prenasleduje strach a majú obavy o svoju spásu.
Apoštol Pavol hovorí, že ako sa Kristus zmocnil jeho, tak sa on túži zmocniť Krista. “Zabúdam na to, čo je za mnou, hovorí a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi. A všetci dokonalí takto zmýšľajme! A ak niečo chápete ináč, aj to vám Boh zjaví. Ale k čomu sme už dospeli, toho sa držme! ” (porov.: Flp 3, 12- 16)
Všetko z minulosti raz a navždy odovzdajme Kristovi a už sa k tomu nevracajme. Kristus je náš dobrý Pán a Spasiteľ. Je našim zástancom u Otca. Veríš tomu! Máme si myslieť, že On nám chce naháňať strach. Určite nie! Veď On je náš pokoj. Každého hriechu sa pred ním zrieknime a vyznajme svoje hriechy vo sviatosti zmierenia. Tým samým skutkom sa zmierime s Bohom. Veríš tomu! Určite áno, pretože takto nám to povedal Boh. On určil spôsob, ako môžeme jeho milosť získať späť. Odpustenie našich hriechov spáchaných po krste. Dokonale svoje hriechy oľutujme a viac myslime na Ježiša, ktorý je našim životom a spásou našich duší. No povedzte mi, ešte môžeme mať pri takomto zmýšľaní a skrze takú veľkú Božiu lásku, ktorú zakusujeme tu na zemi, strach z minulosti. Nie. A tiež odpúšťajme svojim vinníkom, aby nám bolo odpustené. Pri spovedi sa nám dostáva odpustenia našich hriechov, ale toto Božie odpustenie si nemáme nechať pre seba, ale posunúť ho ďalej, odpustiť svojim vinníkom a všetko. Nezabudnime na to, prosím.
A znovu aj dnes prosme Pána: Posilni našu vieru, Ježišu, veľmi ťa o to prosíme. Daj nám väčšiu vieru. Odpusť nám naše hriechy. A prosíme ťa aj za duše trpiace v očistci, tak ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak aj oni, Bože, túžia za tebou. Aj my, Bože, túžime za tebou. Uvedomujeme si, že sme len stvorenie a sami od seba nie sme schopní ani len svoju dušu pozdvihnúť k tebe. Potrebujeme ťa. Tvoje požehnanie a tvoju milosť. Zmiluj sa nad nami, aj nad dušami trpiacimi v očistci. Amen. Ďakujeme ti, Bože, naša spása. Tvoje milované deti.
Pridaj komentár