Športovci z celého svete, ktorí boli v Pjongčangu na Zimnej olympiáde museli predtým veľa trénovať, aby boli úspešní a získali nejakú medailu. Trénujem denne šesť hodín, toľko o sebe povedal istý športovec. “Musím to robiť, ak chcem byť prvý.”
Chceme konať tak, aby sme získali mier, s ktorým sa stretávame v evanjeliu, kde sa učeníci vrhnú pred Pánom na zem a volajú: “Si skutočne Syn Boží.” Ak chceme svet skutočne priviesť do pohybu, máme byť horliví kresťania. Priam sa to od nás všetkých žiada, aby sme boli horliví kresťania. Športovec, ktorý by podceňoval tréning a vedome si ho skracoval, nikdy by nedosiahol na vytúženú métu – medailu z olympiády.
Kresťan, ktorý denne odriekava niekoľko modlitbičiek, nie je horlivý kresťan. Môže sotva držať seba, o tom, aby podržal druhých, ani nehovoriac. Nemôže uniesť ani svoje vlastné bremeno, a tým menej bremeno svojho blížneho. Kresťan má byť hlásateľ záchrany, má byť naplnený mierom. Musí vedieť pomocou svojej modlitby riešiť problémy, načúvať Bohu, a nie behať a vypytovať sa. Boh sa k nám prihovára v evanjeliu tak jednoducho. Snažme sa menej rozprávať, menej sa pýtať, ale viac počúvať, postaviť sa pred Boha a modliť sa.
Ak sa cítite spojení s Bohom a s Pannou Máriou, ak cítite zodpovednosť za Božie kráľovstvo, potom s bázňou pracujte na svojej modlitbe, ešte viac sa modlite a denne dávajte Boha na prvé miesto vo svojich rodinách. Začnite sa vo svojich rodinách modliť a postiť. Nesmieme pripustiť, aby sme viedli život bez Boha. Deň prežiť bez Boha znamená prežiť ho bez modlitby. Úplne vynechávať modlitbu.
Usporiadajme si svoj osobný a rodinný život tak, aby jeho rytmus bol určovaný Bohom. Toto je cesta pre nás a pre naše rodiny. Zariaďme si svoje príbytky podľa Božej vôle. Len vtedy, ak sa váš rytmus podriadi Bohu, môžete odolať rytmu miest, rytmu, ktorý všetko zničí. Skutočne sa tvárnosť tohoto sveta pomíňa a diabol to tiež vie. Preto útočí na všetko živé, duchovné, čo ešte pláva proti prúdu. Čo si volí radšej smrť, ako zaprieť Krista. Čo sa nepoddáva tomuto svetu a jeho rozkošiam.
Športovec na Zimnej olympiáde, ktorý síce nezískal medailu, ale zažil tú atmosféru, nakoniec odchádza domov spokojný a vie na čom aspoň je. Na čo momentálne mal v tej svojej disciplíne a že či môže v budúcnosti konkurovať tým najlepším. No, keby sa nejaký športovec rozhodol siahnuť na nedovolené prostriedky, s vedomím, že to zvýši jeho výkonnosť a naozaj by siahol pre úspech po dopingu, zničí mu to jeho kariéru, všetko. Čo človek neurobí preto, aby tu na zemi bol úspešný. Dokonca sa preto neštíti dať sa na zlé cesty. Veď predsa slobodná vôľa mu to umožňuje. A kde sa podel ten zdravý rozum, keď už viera sa vytratila zo srdca. Toľko zbabraných ľudských životov.
Človek, ktorý tu žije na tejto zemi, nech si radšej volí žiť život podľa rytmu Boha. To znamená zachovávať Božie prikázania. Máme pred sebou, “kým trvá to dnes” ešte čas, keď to môžeme začať od znova. Dajme sa znovu dokopy ako kresťania, buďme opravdivými bratmi a sestrami v našich farnostiach, učiňme nové rozhodnutie žiť naplno svoju vieru a prinášajme iných ku Kristovi, tak ako stotník, svojho sluhu, s prosbou za jeho uzdravenie. Keď budeme vo farnostiach silní v modlitbe, budeme mať aj silu niesť si navzájom bremená. Ozdravieme vďaka modlitbe a otvorí sa nám brána do raja.
Pridaj komentár