S darom viery prišiel aj dar trpieť pre neho. Milosť za milosťou.

Božie slovo nám hovorí:

“Veď vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho tým, že vediete ten istý zápas, ktorý ste videli na mne a teraz o mne počúvate.” (Flp 1, 29 – 30)

Am máme vieru v Krista, tak sa z toho tešíme a je nám dobre. Ak však aj trpíme pre Krista, aj z toho by sme sa mali tešiť, lebo je to Božia milosť. Dostávame milosť viery a dostávame milosť aj trpieť. Či tú druhú milosť radšej nechceme?! Niektorí kresťania nechcú trpieť, boja sa toho. Ani sa im nečudujeme, že. Našťastie nájdu sa však aj takí kresťania, ktorí chcú trpieť pre Krista. Pochopili dôležitosť utrpenia vo svete. Svätí a sväté zachraňovali duše utrpením, pôstom, prísnym spôsobom života  a pod. Poznáte nejakých svätých, ktorí zachraňovali duše jedením, pitím, hlučnou zábavou, dlhým spánkom a pod.

Všetci sme povolaní stať sa svätými, obyvateľmi neba. Čo máme robiť tu na zemi, aby sme tento cieľ dosiahli. Vo Svätom Písme čítame:

“Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete.” (1Pt 5, 9)

Komu sa máme zoprieť? Nášmu protivníkovi – diablovi. A čo máme vedieť? Jednoznačne musíme na zemi trpieť a to všetci, ktorí túžime po nebi. Či chceme alebo nie.  A to je pravda. Všade tam, kde na zemi žijú naši bratia a sestry v Kristu, vždy tam je aj veľa utrpenia. Nehovorím, že všetci naraz trpia hrozné muky, ale s utrpením sa tam určite stretneme. Niektorí trpia viac, niektorí menej. Je to presne podľa Božej miery. Ani o chlp menej a ani o chlp viac. Vždy akurát.  Nikto z nás nie je vyňatý z utrpenia. Ale svätý apoštol Pavol nám hovorí ešte jednu vec:

“Veď všetci, čo chcú žiť nábožne v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní.” (2Tim 3, 12)

Ak chcete robiť niečo  dobré, budete kvôli tomu aj trpieť. Toto je problém dobrého kresťana. Keď sa začne vyhýbať zlému životu a chce viesť dobrý život, nastanú problémy a ťažkosti. Sv. apoštol Pavol nám to len hovorí, aby nás na to vlastne pripravil.  On sám to vlastne zažil. Pavol mnohé veci sám zakúsil a teda oplatí sa ho počúvať a napodobňovať. Ak nás vlastne postihne takáto tvrdá realita života, že kvôli zanechaniu hriechu a zlého spôsobu života  začneme trpieť, ako sa máme potom zachovať? Máme to zabaliť a vrátiť sa k starému hriešnemu  spôsobu života? Sv. Peter nám dáva na to odpoveď:

“Lebo je lepšie trpieť za dobré skutky, ak je to Božia vôľa, ako za zlé.” (1Pt 3, 17)

Fu, trpieť za to, že konám dobré skutky. Aj to sa môže stať. Žijeme v porušenom svete a pokiaľ nemáme Boha tak sme schopný všetkého. Teda za dobro sa aj zlom odplácať. Nečudujme sa tomu, ale buďme silní vo viere a Božia milosť nás podrží aj v tých ťažkých časoch. Dôležité je naozaj zostať jednoduchým a pokorným človekom a opierať sa o Božiu silu.

Ako obvykle znášate to, keď sa vám niekto za preukázané dobro, neskôr odplatil zlom. Určite to zabolí v srdci človeka. Naše reakcie bývajú rôzne a niekedy až “príšerné.” Mlčíme o tom, alebo to všade vytrubujeme. A ako sa vlastne my správame voči svojim dobrodincom? Pamätajme si: Je lepšie trpieť za dobré skutky, ako robiť zle blížnemu. Božia milosť nás môže tak prevychovať, že veľa toho znesieme a naše správanie bude evanjeliové aj v tých ťažkých chvíľach, keď sa nám za dobro, budú zlom odplácať.

Svätý apoštol Pavol hovorí, že pre nás je iba jedna útecha v živote. Hoci príde utrpenie, hoci príde choroba, hoci príde chudoba, hoci sa na nás všetci vykašlú, nič nás nemôže odlúčiť od lásky k nášmu Kristovi. A toto je kresťanská viera, toto je náš život. A keď príde nejaké utrpenie do nášho života, snažme sa ho vidieť Božími očami. Je to bolestivé, ale môžeme to prekonať. Prosme o túto milosť. Pán Ježiš hovorí, že vo svojej slabosti uvidíte moju silu.  Stačí vám moja milosť. 

Radosť v Pánovi je našou silou. Nie je to bežné vidieť trpiaceho človeka s radostným srdcom. Vieme však, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Ak veľa trpíme a nie sme si ničoho vedomí, za čo by sme mali takto trpieť, tak je to podľa Božieho zámeru a slúži to na dobré. Uverme tomu a upokojme si ducha. Boh má s nami svoj plán a keď sa tento plán na nás napĺňa, je to pre nás to najlepšie, čo nás v živote mohlo stretnúť. Možno, že z prílišnej bolesti sa ho môžeme spýtať: Ježišu, prečo takto trpím a prečo práve ja? Prečo moje dieťa takto trpí? On to bude chápať. Sám trpel v hrozných bolestiach. Denne sa modlíme: Buď vôľa Tvoja, ako v nebi tak i na zemi. Dôverujme tejto modlitbe a nášmu Bohu. Raz predsa len pochopíme, prečo sme tak trpeli alebo niekto z našej rodiny. Žime ako deti svetla a ničoho sa nebojme. Lebo Boh vo svojom čase pozdvihne každého z nás.

Je niečo dôležité čo nám Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. Čaká nás veľmi milé prekvapenie:  „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“

Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána;  lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní.  Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána.  A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu.  Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé. Amen.