Sexuálne zneužívania, týrané deti, vojny, vraždy, podvody, drogové závislosti, škandály v cirkvi a…

Keby Boh existoval, tak určite by  nedopustil, aby sa toto na zemi dialo.

Podľa Vás teda Boh neexistuje. Nie! Veď sa pozrite okolo seba, koľko špinavosti a zla je medzi ľuďmi. Susedia sa nevedia zmestiť do kože. Deti útočia na svojich rodičov. Mladí ľudia drogujú a pijú alkohol a potom od roztopašnosti nevedia čo majú robiť. Neštítia sa ani niekoho zabiť. Koľko detí je dnes sexuálne zneužívaných. Aj kňazom sa dnes nedá veriť.  Keby Boh existoval, tak by toto určite nedopustil.

Vy asi vidíte len to zlo, povedal som mu. A čo dobro. Vedeli by ste mi povedať aj o nejakých dobrých veciach, ktoré ste v živote zakúsili.  Určite sa niekto našiel, kto vám aspoň raz v niečom pomohol alebo vás niečim potešil. Sú ľudia, ktorí vás ľúbia a ktorých aj vy ľúbite. Tí predsa nie sú zlí.  Zostal ticho.

Rozprávať sa s niektorými ľuďmi je naozaj niekedy veľmi náročné. Zvlášť vtedy, keď sú plní negativizmu a hovoria, že už neveria nikomu. Zažili mnohé sklamania a v hĺbke duše sú skutočne zranení. A niekedy sa tomu ani nedivím. Lebo človek človeku dokáže naozaj veľmi poubližovať. A v tej slabosti človek zo zúfalstva môže povedať: Bože, kde si? Prečo ma nechávaš takto trpieť?

Počas mojej kňazskej službe v nemocnici som prichádzal k istému pacientovi a on mi hneď z postele zahundral, že on už  nikomu neverí. Tým mi dal najavo, že u neho ako kňaz nepochodím. A ja som mu na to povedal, že čo tu potom v nemocnici robí, keď nikomu neverí. Pochopil, že povedal hlúposť. Aj v bežnom živote musíme niekomu veriť, lebo inak sa môžeme aj zblázniť.

Iný človek v nemocnici mi zas hovoril práve to, čo som písal na začiatku tohto článku. Keby Boh existoval, nedopustil by toľko nešťastia na zemi a smrť toľkých nevinných ľudí. Čo by ste mu na to povedali? Akoby ste mu vysvetlili, že Boh je láska.

Ja som sa ho spýtal,  že či by chcel, aby Boh v tomto okamihu potrestal všetkých zlých ľudí na tejto zemi smrťou.  Chceli by ste to?  Ja by som to nechcel, povedal som mu. On bol ticho, neodpovedal. A vy čitatelia, chceli by ste to, aby Boh v tomto okamihu zničil všetkých zlých ľudí vo svete. Ak by to urobil, kam by išli tie duše. Lepšie povedané, kde by mohli  ísť. Môže nám to byť jedno. Bohu to nie je jedno a tak ani nám to nemôže byť jedno.

Čo hovorí Sväté Písmo:

Boh nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. Zvláštna logika. Pre niekoho nepochopiteľná. Boh čaká na náš návrat, na návrat do domu nášho Otca. Niekedy musíme padnúť až na úplné dno našej ľudskej biedy, aby sme toto pochopili. Ako márnotratný syn z evanjelia.

V mojej policajne službe raz po mne jeden muž z pištole strieľal. Mal som ho na muške. Mohol som ho zastreliť, ale nejak sa mi to nedalo. Nenapadlo ma Bohu povedať, že zabi ho ty, lebo ja to nedokážem. Kráľa Dávida chcel jeho predchodca kráľ Šaul zabiť, lebo na neho začal žiarliť a znenávidel ho. Kráľ Dávid ho potom mohol zabiť, mal na to viac príležitostí, a tak sa zbaviť svojho nepriateľa, ale neurobil to. Prečo? Šaul bol Pánov pomazaný. No Uriáša bez problémov poslal na smrť. Zabil preto Boh Dávida. Nie. Prorok Nátan mu povedal, že Boh mu odpustil a nezomrie, ale zomrie jeho syn, ktorého Dávidovi porodila práve Uriášová manželka.

Náš Boh nesúhlasí so zlom a nechce, aby sa tieto veci diali na zemi. A keď sa už niekto z ľudí do týchto zlých vecí zapletie a praktizuje ich, tak Bohu sa to určite nepáči, ale neprestáva aj takého človeka milovať. Boh je láska. Ako som už napísal: On nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil.

Kvôli tomu poslal na zem aj svojho Syna. Čo ho viedlo k tomu. Čistá a najvrcholnejšia láska. A akého privítania sa mu dostalo.  Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.”  (Jn 1, 11) Kto ho to neprijal? My, ľudia. Prečo?

Hovoríme tomu    p  ý  c  h  a,     e  g  o  i  z  m  u  s     a     s  e  b  a  l  á  s  k  a.

Som za spravodlivosť na zemi. A tí ktorí na zemi vedome a slobodne ubližujú iným ľuďom, mali by byť spravodlivo potrestaní a znášať väzenie za svoje zlé skutky. Nie všetko sa však podarí odhaliť.

V minulosti, keď som počul o tragédiách a hrozných ľudských činoch, tak som prosil Pána, aby tí páchatelia urobili nejakú chybu a tak ich mohli policajti zadržať, aby neškodili ďalej. Boh je milosrdný a láskavý, On vypočúva naše modlitby.

Aj keď si mnohí zločinci, podvodníci myslia, že na zemi unikli pred spravodlivým trestom – raz budú musieť čeliť prísnejšiemu súdu a tam už nebudú môcť nikoho podplatiť alebo sa dokonca niekomu vyhrážať. Nechcem hovoriť ako žalmista, že “večná záhuba ich predsa neminie.” Skôr sa budem za týchto ľudí modliť, za ich obrátenie.

Je mi smutno, keď vidím alebo počujem, že človek človeku sa stáva nepriateľom. Z mojej dôvery voči Bohu nič neubudlo, ba práve naopak, chcem aby neustále rástla. Netraťme dôveru, lebo ju čaká veľká odmena.

Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá.

Diablovi tečie do topánok a tak chce robiť veľké nehoráznosti. My sa mu však vzoprime a utečie od nás.

Cirkev vo svete vždy niekde trpí, ale aj napriek tomu prosí za tých, ktorí jej spôsobujú utrpenie. A robí to podľa vzoru svojho Majstra, svojej Hlavy: “Bože odpusť im, lebo nevedia čo robia.”  Aj napriek tomu, že niekedy to je ťažké, usilujme sa dobrom premáhať zlo. Ježiš hovorí: Hasnúci knôtik nedohasím a nalomenú halúzku nedolomím. Nepovedal nám, aby sme to my urobili.

Bože potrebujem tvoju milosť, požehnaj ma. Amen.

 

 

 

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes
Uverejnené v Články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prekvapenie pre teba
Myšlienka dňa:
Čím opravdivejšie a dokonalejšie budeme dôverovať Bohu, tým zjavnejšie pocítime jeho prozreteľnosť.
sv. František Saleský