Slová lásky o Božom milosrdenstve

Mária hovorila:

„Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.

Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.

Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.

Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“

Mária chváli Božie milosrdenstvo.

Len z veľkej Lásky milosrdného Otca budeme naveky šťastní. Mária je šťastná naveky. Milosť Božia v Máriinom živote bola vzrastajúcou láskou. Hoci bola vyvolená a stala sa matkou Božieho Syna nemala život bez ťažkostí. Všetko napokon zvládla bez ujmy a bola povýšená za Kráľovnú neba i zeme. Jej povýšenie ju však nijako nezmenilo. Stále je  pokorná a milujúca matka nás všetkých.

Je však niekto, kto jej stále závidí a nemá ju rád. Ten starý had z raja – diabol. Diabol nemá rád ani ctiteľov nebeskej Matky. Nahovára ľuďom, že uctievať si nebeskú matku je modlou. My však vieme, že to Ježiš nás učí milovať svoju matku a prejavovať jej úctu. Pán Ježiš počas svojho verejného účinkovania nemal svoju matku stále pri sebe, lebo mal dôležitejšie poslanie ako ona. Po skončení Máriinho života na zemi tomu však už nič nebránilo. A stalo sa. Mária bola vzatá do neba, s telom i dušou. Aj z toho ľudského hľadiska tomu úplne rozumiem. Keď bol Eliáš vzatý na ohnivom voze, patrilo sa, aby aj matka Božieho Syna bola tam, kde je jej večný Syn.

Zvelebujme Božie milosrdenstvo spolu s Máriou, ľúbme aj Máriu, veď je aj našou matkou. My sme jej potomstvo. Keď porodila Hlavu, tak predsa porodila aj telo. Sme údmi Kristovho tajomného tela, ktorým je Cirkev. Amen.