Dnes som čítal, že súdy na Slovensku v minulom roku rozviedli 11 102 manželstiev. Na okresné súdy prišlo takmer 15-tisíc žiadostí na rozvod manželstva. Tak to sú desivé čísla.
Z rozvedených manželstiev bolo v minulom roku 7 012 s maloletými deťmi. Vyplýva to z aktuálnej štatistiky a komentáru Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
Najčastejšou príčinou rozvratu v rozvedených manželstvách v SR v roku 2011, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, bola rozdielnosť pováh, záujmov a názorov – 6 758 vecí. Ďalšími dôvodmi bola nevera mužov v 1 231 prípadoch a u žien v 765 prípadoch. Nasledovalo nadmerné požívanie alkoholu u mužov v 944 prípadoch a u žien v 94 prípadoch. Neuvážený vstup do manželstva bol príčinou rozvratu manželstva v 174 prípadoch.
Ja som síce slobodný, ale nie je mi to jedno, čo sa deje v tejto našej spoločnosti.
Príčina toho všetkého je jednoznačná – strata Boha. Zo sŕdc mladých ľudí sa vytráca láska k Bohu a úcta k iným ľuďom. Pribúda viac klamstiev vo vzťahoch a ľudia sa dokážu veľmi rýchlo zunovať. Púšťať sa dnes do nejakého vážneho vzťahu a dúfať, že to bude dobré – dnes tej istoty je tam oveľa menej, ako to bolo v minulosti. Kedysi sa človek viac pripútal k svojmu dievčaťu a bál sa, aby ju nestratil. V tejto našej dobe niektorým chalanom (nehovorím, že všetkým) nie je cudzie podvádzať svoju priateľku s inou ženou a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Aj niektoré dievčatá to dokážu urobiť. Môj názor je, že dnes je oveľa ťažšie si nájsť partnera, či partnerku do manželstva, teda na celý život. Samozrejme, že nehádžem všetkých do jedného vreca. Poznám veľa mladých, slušných, veriacich ľudí a túžim a prosím Boha, aby si našli takých partnerov, či partnerky do manželského života, ktorí(-é) ich budú milovať a ctiť po celý život.
Ach tá rozdielnosť pováh, záujmov a názorov. Alkohol, nevernosť a nezrelosť.
A prichádza ďalší fenomém do spoločnosti – neženiť sa, nevydávať sa, ale žiť spolu ako manželia. Takýto spôsob života dnes veľmi rýchlo narastá a rodičia pozerajú na svoje deti, ako na moderné osobnosti tohto sveta.
Nakoniec si to všetko odnesie Cirkev, tá bude tá najhoršia, lebo nevie byť tolerantná k modernému človeku v súčasnosti. Odmieta moderné trendy a striktne sa drží učenia, ktoré je už prežitkom?! Vo vyspelej Európe stráca veriacich, ale to ešte nič neznamená. Aj Pána Ježiša mnohí opustili. Nekričal za nimi: Vráťte sa, ja som to tak nemyslel? Spýtal sa však aj tých ostatných: Aj vy chcete odísť?
Ja mám vo svojom srdci presvedčenie, že Cirkev je pre mňa Božím darom a ona má svoj pôvod v Bohu. Ak by som toto presvedčenie stratil, tak by som nemal problém Cirkev opustiť alebo ju nejak potupovať. Ak dvaja mladí ľudia, ktorí vstupujú do sviatostného manželstva nestratia presvedčenie, že moja manželka alebo môj manžel sú pre mňa darom od Boha, tak budú spolu do konca života. Manžel má veriť tomu, že jeho manželka je Božím darom pre neho. Má vedieť, že Boh mu v (krstné meno manželky) dáva svoj najlepší dar za manželku. A tak dvojica manžel a manželka sú darom jeden pre druhého. Keď toto presvedčenie stratia, začnú hľadieť na svojho partnera, či partnerku, ako na rušivý prvok!? A potom jeden druhého začnú považovať len za predmet. Toto je hlavná príčina všetkých rozvodov. Ak nemajú Boha, tak potom nemajú ani presvedčenie a dokážu narábať s inými ako s predmetmi.
Zvlášť manželia potrebujú trpezlivosť a vzájomné chápanie sa. Nie prispôsobovanie sa, ale chápanie sa. Lebo prispôsobovanie sa v rodinnom živote dlho nefunguje. Koľko rokov sa môžete prispôsobovať. Na prispôsobovanie sa je nejaká hranica. Čomu sa môžeme prispôsobovať sa, to môže vybuchnúť ako sopka! Ale vzájomné chápanie sa funguje. Žiaľ niekedy aj akože veriaca žena, či veriaci muž akože, vytvárajú vo vzťahoch rozbroje a nepokoje. Pochybujem o tom, že či naozaj poznajú učenie Ježiš Krista o manželskej láske.
V Cirkvi máme štyri rozličné povolania. Všetky tieto povolania sú sväté.
Povolanie do kňazského života – kňazský život; Povolanie do rehoľného života – rehoľný život; Povolanie do manželského života – manželský život; Povolanie zostať slobodným – slobodný život. Ani jedno z týchto povolaní nie je oslobodené od nejakej krízy, či ťažkostí.
Niet života, ktorý by bol bez nejakých ťažkostí, kríža. Ale prežívame zároveň aj veľa krásnych a šťastlivých chvíľ.
Nuž ja mám povolanie do kňazstva a som šťastný. No nie je to vždy med lízať. Mám však presvedčenie, že kňazstvo je pre mňa tým najlepším darom od Pána pre môj život a toto presvedčenie nikdy nesmiem stratiť. Tí kňazi, ktorí toto presvedčenie stratili, už aj kňazstvo zanechali a prilepili sa na nejakú ženu. Je mi ich úprimne ľúto, ako i tých manželov, či manželky, ktorí zostali sami a mnoho krát sú ešte aj potupovaní a doslova zdieraní.
Ľudia odchádzajú od Božej lásky a strácajú tým pevnú pôdu pod nohami. Pravda klope na srdce každého človeka, ale nie všetci chcú pravdu počuť a žiť v pravde. Páči sa im, keď si môžu robiť čo chcú a žiť ako chcú. Meniť partnerov, či partnerky je pre nich niečo normálne a obšťastňujúce.
Bože odpusť im, lebo nevedia čo robia.
Pridaj komentár