Spása je konečným výsledkom nášho života tu na zemi. Spása je dar.
Spása, ktorú získal Pán Ježiš spásnou činnosťou, najmä smrťou a zmŕtvychvstaním, nie je v nás ešte dovŕšená. Ľudia i celý svet, všetci sme ešte v očakávaní záverečnej spásy. Zatiaľ sme iba dedičmi spásy, a hoci naplno ospravedlnení, predsa sme spasení ešte len v nádeji, ako to vyslovil sv. Pavol apoštol: “Lebo v nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame” (Rim 8, 24 – 25).
Teraz čo prežívame tu na zemi, tak každý jednotlivec to môže mať ináč, veľa závisí od aktuálnych okolností, niekto môže prežívať teraz šťastnú chvíľu, má šťastný deň, prijíma gratulácie, iného sa dotýkajú zase také iné, nepríjemné veci, ako bolesť, trápenie, úzkosť a pod.; a tak sa to v živote zlieva, prelieva, ale aj mení. Veď už neraz bolesť pominula a na úspechy sa rýchlo zabudlo. Neviem, že či toto sú posledné časy, ale vždy na to treba myslieť, že aj môžu byť. Avšak nech je vždy pre nás dôležité uchovať si v srdci lásku, lásku k Bohu, lásku k sebe i k blížnemu. Nech sa nikdy nestane, aby v nás vychladla láska. Ono sa to stáva, že ľudia niekedy začnú obviňovať Boha zo všetkého zlého čo sa v ich živote stalo, rúhajú sa, búria sa a pod., a je to veľmi smutné, že sa takto nechajú viesť svojimi zlými pohnútkami, hnevom. Človek v hneve nerobí to, čo sa páči Bohu. Otočili sme sa chrbtom Bohu. Ale Boh vždy chce, aby sme sa obrátili, aby sme sa vrátili k jeho láske. Pretože On vždy chce našu spásu. Musím povedať, či vyznať, že Ježiš je najláskavejší Boh. A viem, čo hovorím. Z vlastného života viem, že On nechce moju smrť, ale aby som sa obrátil a žil. Tým smrť myslím, smrť v hriechu. Vždy to tak je, keď spácham hriech. Čaká na mňa a chce mi odpustiť. A tak je to aj s tebou. Čaká na teba a chce ti odpustiť. Človek a milosrdenstvo, niekedy to tak ťažko ide od nás, od ľudí, preukázať milosrdenstvo blížnemu, zvlášť voči tým ľuďom, ktorí nám spôsobili zranenie, či bolesť. Správajú sa nepriateľsky voči nám a pod. Ale ak máme v srdci lásku, tak Božia láska nás pohýna ku skutkom milosrdenstva. A to nielen k malým skutkom, ale aj k poriadne veľkým. Milujme Božou láskou a odpúšťajme všetkým a všetko. Nebojme sa toho. Modlime sa jeden za druhého, aby sme ozdraveli. Pomáhajme tým, ktorí naozaj našu pomoc potrebujú a nič za to nečakajme. Keď takto konáme, tak potom určite príde čas, keď milosrdenstvo naplno od nášho Boha obsiahneme aj my všetci a budeme veľmi šťastní, pretože zemská púť nám už skončila a začína pre nás rajská blaženosť.
Prichádzajme k Eucharistii. Veď čo nám hovorí Ježiš: “Ako mňa poslal Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.” Kto sa spája s Ježišom, dobre robí. Ďakujeme ti, Ježišu za všetko, ďakujeme ti, že nás tak miluješ. A že hovoríš našim dušiam: “Ja som vaša spása. “
Ďakujem TI Ježišu, že si pri mne stále a aj keď ma hriech od Teba na čas odlúči, Ty verne čakáš na môj návrat vo sviatosti zmierenia a tešíš sa z môjho návratu.