V jednej dedinke stopovala mladá žena a tak som ju zobral do Stupavy. Cestou sme sa zhovárali a tak som sa jej spýtal, že čomu teraz tak najviac žije. Ona, že pitiu alkoholu. Rada pijem, hovorila mi. Ja som jej hovoril, že som kňaz. Ona mi však povedala, že Božiu lásku ešte v živote nezakúsila a tak nemôže povedať, že Boh existuje. Tejto žene môžu ľudia v živote ešte veľa krát pomôcť. Niektorí to urobia preto, že vidia v nej Krista, iní preto, že sú proste filantropi. Veriaci ľudia vedia, že jej môže pomôcť jedine Kristus, myslím teraz k jej obráteniu. Kristus stojí pri dverách jej srdca a klope. Keď počúvne Jeho hlas a otvorí mu dvere, vojde dnu a bude s ňou večerať a ona s ním. Niekedy nie je príležitosť urobiť dobrý skutok pre človeka, ale môže byť vhodná príležitosť zvestovať človeku Krista. A človek môže mať v danej chvíli milosť počúvať evanjelium a uveriť mu. Nesprávne je povedať alebo napísať, že zvestovanie Krista je mlátenie prázdnej slamy. Pán Ježiš urobil veľa dobrých skutkov pre ľudí, ale nie všetci mu otvorili dvere svojho srdca a pustili ho dnu. “Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!”, spýtal sa ich Pán Ježiš. Židia mu odpovedali: “Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.”(Jn 10, 32 – 33) Aby sme poznali Božiu vôľu potrebujeme počúvať evanjelium a poslúchať ho. A naša viera musí rásť a to sa deje vtedy, keď počúvame Božie slovo. A vo Svätom Písme čítame o Márii: “A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.” Ona počúvala Ježiša.
“Ježiš hlásal Božie evanjelium. Hovoril: “Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.” (Mk 1, 14 – 15) Nadíde vhodná príležitosť pri stretnutiach s ľuďmi, tak im zvestujme Krista. Povedzme im Božie slovo. Keď máme vnuknutie od Boha, ohlasujme Krista a jeho evanjelium aj vtedy, keď na to nie je vhodná príležitosť, aby uverili evanjeliu a kajali sa. Niekedy, aby sme sa vyhli počúvaniu Božieho evanjelia alebo jeho hlásaniu, tak povieme sebe a tiež iným ľuďom, že stačí keď robíš dobré skutky. Lenže, kto v živote nespáchal žiadny hriech alebo nezanedbal čo i len raz niečo dobré urobiť. Tiež, kto si udržal vždy jazyk na uzde. V evanjeliu čítame, ako sa ho pýtali: “Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?” Ježiš im odpovedal: “Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.” (Jn 6, 28 – 29) Uverí však niekto, keď sa Kristus nebude hlásať a jeho evanjelium. Aj keď sa evanjelium bude hlásať, tak všetci neuveria. Aspoň niektorí však uveria a pre tých, ktorí uverili: “Toto slovo je spoľahlivé a chcem, aby si to zdôrazňoval, žeby tí, čo uverili Bohu, usilovali sa vynikať v dobrých skutkoch. Toto je ľuďom dobré a užitočné.” (Tít 3, 8 ) S vierou prichádza do nášho srdca aj usilovnosť v konaní dobra. “Ženy nech sú v odeve ozdobenom cudnosťou a nech sa krášlia skromnosťou; nie pozapletanými vlasmi, zlatom a perlami alebo drahými šatami, ale, ako pristane ženám, ktoré vyznávajú nábožnosť, dobrými skutkami. (1 Tim 2, 9 – 10) Ženy, ktoré sú odeté nábožnosťou ju vyznávajú dobrými skutkami. Božie evanjelium počúvajme a poslúchajme ho. Porastieme vo viere, v pokore a v poslušnosti a to sa odzrkadlí aj na našom správaní. Viera v nás nebude mŕtva, to sa jednoducho nedá pre toho, kto skutočne uveril v Krista. Boh bude mať v nás dobrý strom. “Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie.” (Mt 7, 18) Budem ako strom, sadený pri vode a mojou oporou je mi živý Pán. Takto to poznáme z piesne a je to pravda. Ježiš prebýva v srdci človeka rád a pomáha mu. Buďme vďační, Pánovi, že nám dáva toto poznanie. Vďaka ti, Bože, za každú milosť, ktorú nám (mi) dávaš.
Pridaj komentár