Aké nešťastie. Veď sa nič so mnou nedeje. Hreším a cítim sa dobre. Boh nie je, Boh nezasahuje, Boha niet. Kdeže je Váš Boh? Výroky svetských ľudí sú naozaj niekedy veľmi odvážne a bujaré. Niekedy naozaj ani sami nevedia čo hovoria a čo robia. Žiaľ, je to veľmi smutné. V niektorých rodinách sa viera v Boha načisto vytratila. A tak sa dôraz kladie len na veci tohto sveta. Na telesné a hmotné pôžitky. Akoby len toto viditeľné existovalo a to neviditeľné nemalo žiadnu cenu. Lenže priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvo s Bohom. Tak je to napísané vo Svätom Písme. Peniaze v rukách mladých ľudí sa menia na drogy, alkohol a cigarety. Rýchla jazda a alkohol za volantom majú často na svedomí zranenia nezľúčitelné so životom. Starým ľuďom sa od mladých nedostáva úcty a len kde tu im niekto uvoľní miesto v autobuse, v električke alebo ich na ulici pozdraví a poprípade im nejak pomôže. Uzatváranie manželstva pred tvárou Cirkvi (v kostole) je dnes už na ústupe, alebo sa koná len pre parádu a vonkajšiu krásu.
Dobrý pastier však v každej farnosti má aj ovečky, ktoré poznajú jeho hlas a s láskou v srdci ho nasledujú. Tieto ovečky si uvedomujú, že keď sú pri svojom pastierovi – sú v bezpečí. Aspoň raz za mesiac sa vyznávajú zo svojich hriechov a aj v týždni ich možno vidieť v blízkosti oltára v kostole. A na Bohostánok a na oltár s radosťou pozerajú, lebo tam vidia Krista Ježiša. Nedajú sa odradiť ani posmeškami ľudí a inými provokáciami Kristových nepriateľov. Práva láska ku Kristovi má vždy veľa nepriateľov. Diabol pôsobí vo svete. Či, nie! Ľudia, ktorí mu slúžia, alebo ich má v hrsti, tak od takých ľudí nečakajme, že sa budú správať vľúdne ku Kristovým služobníkom. Manželia nasledujúci Krista svedectvom svojho života ukazujú deťom, že Ježiš je tou osobou, ktorú treba milovať. Neposielajú len svoje deti do kostola, ale aj sami chodia na sväté omše. Vedia, že nie je správne žiadať od detí to, čo oni sami nerobia. Strácali by tým autoritu a vážnosť u svojich detí. Postupne sa do takých rodín vkrádajú zlé veci, lebo tam chýba vzor, osobnosť. Spoločná modlitba v dobrých rodinách má svoju pravidelnosť a rodičia deťom vysvetľujú hlavné pravdy našej katolíckej viery v Boha. Poukazujú i na to, že kňaz vo farnosti je vyslancom Ježiša Krista, Dobrého pastiera a skutoční veriaci ho prijímajú s úctou a s láskou v srdci. Kňazovi sa snažia v pastorácii napomáhať podporovaním jeho aktivít napr. modlitbou a pôstom a nie mu diktovať, že čo má robiť, alebo ako to má robiť. Neurážajú sa keď kňaz nesúhlasí s ich názormi, ale jeho rozhodnutia prijímajú ako Božiu vôľu.
Sv. Faustíne Kowalskej sa Pán Ježiš zjavoval a rozprával sa s ňou. A ona vo svojom Denníčku v bode 1240 píše: “Pán Ježiš sa veľmi zastáva svojich zástupcov na zemi. Veľmi je s nimi spojený a káže mi uprednostňovať ich mienku pred svojou. Poznala som veľkú dôvernosť (aká je) medzi Ježišom a kňazom. Čo kňaz povie, to Ježiš bráni, a často sa prispôsobuje jeho želaniam. Neraz robí závislým od jeho mienky svoj vzťah s dušou. Zvláštne milosti mi pomohli poznať, ako veľmi si sa s nimi rozdelil o svoju moc a o tajomstvo, ó, Ježišu, viac než s anjelmi. Teším sa z toho, lebo to všetko je pre moje dobro.”
Nasledujme Dobrého pastiera – Ježiša Krista. A tých, ktorí sa rúhajú a posmievajú nášmu Bohu, vyslovujú meno Ježiš nadarmo, bez patričnej úcty, zahŕňajme do našich modlitieb a odprosujme Pána Ježiša za naše a ich hriechy. Všetci sme zhrešili a chýba nám Božia sláva; ale sme ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. Buďme vďační, nášmu Kristovi. A to naozaj. Berme svoj život vážne. Amen.
Pridaj komentár