Tento skutočný príbeh som počul len nedávno a je o matke a jej malom synovi, ktorý mal 4 – 5 rokov. Matka mala veľmi dobre platenú prácu. Z toho dôvodu sa cez deň o jej syna starali iní ľudia. V istý deň, ako zvyčajne prišla z práce domov a keď malý uvidel svoju mamu, prišiel k nej a položil jej otázky: Mama, koľko peňazí zarobíš v robote za hodinu? Koľko ti platia? Povedz mi, prosím. A mama sa pýta: Prečo to chceš vedieť? Syn znovu nalieha a opakuje svoju prosbu: Koľko zarobíš za jednu hodinu v práci? A mama mu to povedala. Zhruba tak 20 Eur. Ale na čo si to potreboval vedieť. Nikdy si sa ma na to doposiaľ nepýtal. Synček bol chvíľu ticho a potom mal na matku ďalšiu prosbu: Mama, dala by si mi prosím 5 Eur? Veď nie je to tak veľa. A načo sú ti peniaze, pýta sa matka. V našom veľkom dome máme všetko. Chladnička je stále plná. Vo svojej izbe máš televízor s veľkou obrazovkou a s kvalitným počítačom. Máš mnoho hračiek. Na dvore môžeš behať od rána do večera a máš o seba dobre postarané. Tak na čo ti je potom 5 Eur. Povedz mi jeden opodstatnený dôvod a dám ti ich. Syn však znovu zopakoval svoju prosbu: Daj mi prosím 5 Eur. A tak mama mu tie peniaze nakoniec dala. S peniazmi hneď vybehol do svojej izby. A po tichu išla za ním aj matka, lebo bola zvedavá, čo urobí s tými peniazmi. Pozerala dnu do chlapcovej izby cez pootvorené dvere. Videla ho ako skočil na svoju posteľ. Odložil podušku. Siahol rukou pod matrac a vytiahol odtiaľ obálku v ktorej mal ukryté peniaze. Peniaze z obálky vybral a priložil k nim tých 5 Eur od mamy. Mama to videla a bola z toho veľmi smutná. Hovorila si totiž: Keď už má peniaze, tak na čo si pýtal ďalšie. Zaklopala na dvere a vstúpila dnu do izby. Veď ty máš peniaze, hovorila synovi. Prečo si si potom pýtal ďalšie? Vysvetli mi to. A chlapec povedal mame: Chýbalo mi už len týchto 5 Eur. Spolu mám sumu, ktorú zarobíš za hodinu vo svojej práci. Ja ti tieto peniaze chcem teraz dať a ty sa hraj so mnou túto jednu hodinu. Prijmi týchto 20 Eur a venuj mi jednu hodinu, prosím. Matka sa rozplakala a objala svojho synčeka. Pochopila, že peniaze a práca nie sú všetko. Aj keď má človek dostatok peňazí, ale nedostáva sa mu lásky a nežných dotykov, nie je šťastný a spokojný v živote.
Toto sa naozaj stalo. Rodičia si myslia, že keď dajú deťom veľa vecí, tak to postačí. Ale deti potrebujú skutočnú prítomnosť svojich rodičov. Toto je najdôležitejšie pre deti.
A tak, keď rozmýšľam nad týmto príbehom, tak moja myseľ sa upútava na nášho nebeského Otca. On nás všade vidí a chce, aby sme boli šťastní. Veď aj svojho Syna poslal na zem z lásky k nám. A aká je dnešná realita života. Mnohé jeho deti sú veľmi zaneprázdnené. Nemajú čas. Stále čosi robia. Moje deti ma nechápu. Pretože zabúdajú na darcu a idú za darovanými vecami. Toto je “bolesť” nebeského Otca. Aj vyvolený národ nechápal svojho nebeského Otca. U proroka Izaiáša čítame:
Čujte, nebesá, počúvaj, zem, lebo Pán hovorí: „Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili. Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí.“ (Iz 1, 2- 3)
Celá príroda a dokonca aj zvieratá si poznajú svojich pánov, ale moje milované deti ma nechápu. Dokonca sa búria proti mne a obviňujú ma zo všetkých zlých vecí, ktoré sa im v živote stali. Prečo je to tak? Čo zlé som im urobil? Stvoril som svoje deti ako korunu tvorstva a len o niečo menších od anjelov. Zapísal som si ich mená do svojej dlane. A dokonca som spočítal každý vlas na ich hlave. Až takýmto spôsobom sa o nich starám, ale oni ma nechápu. Sú mi vzácny, ale aj tak ma nechápu. To je tá bolesť moja, hovorí Pán.
Milujme svojho nebeského Ocka. Ak človek žije svoj život bez Boha, tak nevie, aký je život s ním. Množstvo peňazí a mnohé moderné technológie môžu priniesť zmenu do nášho domu a okolia, ale kto a čo napraví srdce človeka. Ľudia majú množstvo vecí, ale nie sú šťastní. Majú len jedno dieťa, ale ani tomu nevedia dať tú pravú, skutočnú lásku. Len ho rozmaznávajú a dajú mu všetko materiálne a dosť. Sú však aj veľmi vzorný a milujúci rodičia. Poznám také rodiny v ktorých láska k Bohu nechýba a to preto, že im nezáleží len na tele, ale aj na duši. A naplniť srdce láskou môže len Boh. Boh je láska. Nie že by Boh mal lásku, ale Boh je láska. My všetci máme srdce a potrebujeme Boha. Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána. Tak isto aj pes si pozná svojho pána. Všetci to poznáme. A čo človek? Je smutné, keď ľudia okolo nás hovoria, že môžu žiť aj bez Božej Lásky. Nepoznajú nebeského Otca a ani ho nechápu. Sú akoby bez Otca a život bez Otca je ťažký. No Otec neprestáva byť ich Otcom, aj keď ho oni nechcú. Čaká na ich návrat domov.
Boh klope na naše srdcia a hovorí: Vráťte sa do môjho domu. Ako dobre vedieť, že máme takého milujúceho Otca. Amen.
Pridaj komentár