Chcel by som sa na chvíľu zastaviť pri Skutkoch apoštolov, pri texte, ktorý hovorí o tom, ako prvé ohlasovanie apoštolov v Jeruzaleme naplnilo mesto učením, že Ježiš skutočne vstal z mŕtvych podľa Písem a že bol Mesiášom, o ktorom hovorili proroci.
Veľkňazi a predstavení mesta veľmi kritizujú rodiace sa spoločenstvo veriacich v Krista a uväznia apoštolov s príkazom, aby už viac nehovorili v jeho mene. Peter a ostatní jedenásti však odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí. Boh našich otcov vzkriesil Ježiša… Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa… A my sme toho svedkami aj Duch Svätý“ (Sk 5,29-32). Potom dali apoštolov zbičovať a znovu im prikázali, aby viac nerozprávali v Ježišovom mene. Oni odišli, ako to opisuje Sväté písmo – „natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.“
Pýtam sa však: Kde nachádzali prví učeníci silu k vydávaniu takéhoto svedectva? A nielen to: Odkiaľ pochádzala ich radosť a odvaha ohlasovať napriek prekážkam a hrozbám?
Nezabúdajme na to, že apoštoli boli jednoduchí ľudia, neboli farizeji, zákonníci, ani nepatrili do kňazského stavu. Ako mohli so svojimi obmedzeniami a s odporom autorít naplniť Jeruzalem svojim učením (porov. Sk 5,28)?
Je jasné, že iba prítomnosť vzkrieseného Pána a konanie Ducha Svätého môže vysvetliť túto skutočnosť. Pán bol s nimi a Duch ich pohýnal, aby hlásali – toto vysvetľuje túto mimoriadnu skutočnosť. Ich viera sa zakladala na veľmi silnej a osobnej skúsenosti s Kristom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, tak, že sa už ničoho, ani nikoho viacej nebáli, ba dokonca, prenasledovanie vnímali ako poctu, ktorá im dovoľovala nasledovať Ježišov príklad a pripodobňovať sa mu, svedčiť o ňom svojím životom.
Tieto dejiny prvej kresťanskej komunity nám hovoria o niečom veľmi dôležitom, čo platí pre Cirkev všetkých čias, a teda aj pre nás.
Keď niekto skutočne pozná Ježiša Krista a verí v neho, zakúša jeho prítomnosť vo svojom živote ako aj silu jeho vzkriesenia, nemôže robiť nič iné, ako sprostredkovávať túto skúsenosť.
Keď sa táto osoba stretne s neporozumením a odporom, správa sa ako Ježiš pri svojom umučení: odpovedá s láskou a v sile pravdy.
Prosme o pomoc Najsvätejšiu Pannu Máriu, aby Cirkev na celom svete ohlasovala úprimne a odvážne Pánovo zmŕtvychvstanie a vydávala o ňom svedectvo prostredníctvom znamení bratskej lásky. Bratská láska je najprístupnejším spôsobom, ktorým môžeme vydávať svedectvo o tom, že živý Ježiš je s nami, že Ježiš vstal z mŕtvych. Modlime sa osobitne za kresťanov, ktorí trpia kvôli prenasledovaniu. V dnešnej dobe je veľa prenasledovaných kresťanov, veľmi mnoho, v mnohých krajinách. Modlime sa za nich s láskou z úprimného srdca, aby pocítili živú a utešujúcu prítomnosť vzkrieseného Pána.
Z príhovoru nášho pápeža Františka.
Zdroj TK KBS, Vatikán 14. apríl 2013;
Pridaj komentár