V živote som túto vetu viackrát počul. Hlavne vtedy, keď som ešte robil policajta, či vodiča záchrannej služby v istej nemocnici. Ako to vlastne vnímate vy? Čo by ste napr. povedali kňazovi, ktorý by vám povedal, že keby sme nehrešili, tak by sme sa vlastne nudili. Súhlas, či nesúhlas.
Niekedy aj sami tak neuvážene povieme: “Veď je to ľudské,” aby sme ospravedlnili nejaký hriech. Nie, takto nesmieme hovoriť.
Hriech nie je ľudský, naopak, hriech je vždy “neľudský,” lebo človek bol stvorený, aby žil bez hriechu. Veď Boh nás povolal pre posvätenie. Ako svätý je ten, ktorý nás povolal, buďme aj my svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“
A na svoju obhajobu môžeme povedať: Veď v Katechizme Katolíckej Cirkvi je napísané, že jedným z následkov dedičného hriechu je, že sa nám rozum zatemnil, naša slobodná vôľa sa oslabila a naklonila k zlému a že aj sv. Ján vo svojom liste napísal, že ten, kto o sebe hovorí, že je bez hriechu, je luhár. Áno, takto to je, ale ani toto poznanie nám nesmie brániť tomu, aby sme po pôvodnej rajskej nevinnosti znovu nezatúžili, aby sme sa o ňu znovu neusilovali.
Kto sa vlastne v živote nudí? Ten kto nemá prácu. Ten kto nikoho nemá. Ak milujeme Boha, môžeme sa aj vtedy nudiť? Čo poviete? A miluje nás Boh? Áno. Ten kto skutočne miluje Boha, vždy si môže nájsť nejakú bohumilú činnosť, aby potešoval milujúceho Otca, ktorý je na nebesiach. A nuda odíde z nášho života. Hovorím, môže si nájsť, ak sám chce. Boh totiž nikoho do ničoho nenúti, ale dáva vnuknutia, aby človek robil niečo užitočné, prospešné pre jeho dušu i telo. Môžeme si ísť napr. zašportovať. Nemyslím, že keď “akože nemáme čo robiť” a v telke nič poriadne nejde, vonku je zima, tak máme v izbe kľačať a stále opakovať nejaké modlitby, a to až dovtedy, pokiaľ nám niekto nezavolá alebo nás niečo iné nenapadne. Sú však aj ľudia, ktorí sa denne veľa modlia, ale my ich nemôžeme vo všetkom napodobňovať. Duchovnosť mnohých ľudí nás môže presahovať. Boh má s každým svoj plán. Od jedného požaduje toto, od druhého zase niečo iné. Niektorí ľudia nám môžu hovoriť o svojich evanjelizačných aktivitách alebo o aktivitách niekoho iného a na nás to môže pôsobiť trošku deprimujúco. Dokonca nás to môže aj vnútorne rozčúliť a začneme súdiť tých ľudí. To je to naše “ľudské.” Pritom si však musíme uvedomiť, že nie všetci sme povolaní robiť mimoriadne veci. Kto veľa dostal, od toho sa bude aj veľa požadovať. Nemali by sme žiarliť na duchovnosť iných ľudí. Od biskupov, kňazov, diakonov sa vyžaduje, aby ohlasovali evanjelium Ježiša Krista. Apoštol Pavol o tom hovorí: Beda mi by bolo, keby som evanjelium nehlásal. Všetci sme však povolaní robiť normálne veci. Ak som sám v izbe a neviem čo s časom. Alebo som s nejakým dievčaťom sám v izbe. Pozor, hriech vždy číha pri našich dverách a sleduje nás jeho žiadostivosť. Veď to poznáme asi všetci. Pokušenie číha na každom kroku. Vtedy môžeme volať Ježiš, Ježiš, Ježiš, viem, že si tu, pomôž mi, prosím. Vnukni mi niečo, čím by som sa mohol zaoberať a nezhrešil. Milujem Ťa. Spomeň si, ako som už dnes v tvojom mene prosil: Neuveď nás do pokušenia. Zažeň temné sily z mojej izby preč. Ty si môj Boh, ktorého milujem a v ktorého verím. Ochráň teraz svojho služobníka pred hriechom.
Pretože sa niekedy nudíme, môžu prichádzať aj hriešne myšlienky a potom už nie je ďaleko, aby sme robili aj zlé veci. Nie, nie. Pane uzdrav moje srdce a nauč ma správne využívať čas. Nech odíde nuda z môjho života a nech sa v mojom živote ukáže viera činná skrze lásku. A to je dar. Túžme po vyšších daroch milosti. Mnohé veci, ktoré nás teraz presahujú, nechápeme ich, sa nám neskôr môžu stať vlastnými. V tvojich zámeroch s nami, kto sa ti Pane vyrovná.
Dennodenne sa všetci môžeme približovať k svätosti. Už túžba po nej nás robí lepšími a teda aj podobnejšími Pánu Bohu.
Mudrci od východu zložili v chudobnej maštaľke pred novonarodeným Ježiškom svoje dary. Aj keď navonok nič nenasvedčovalo tomu, že ide o kráľovské dieťa, predsa v dieťati videli svojho Pána.
Zoberme si z našich kostolov domov Trojkráľovú vodu. Položme si ju v izbe na stôl a často sa ňou prežehnávajme. Nech nám aj ona pripomína rajskú nevinnosť a Božiu dokonalosť, ku ktorej sa máme dennodenne približovať. Amen.
Ak príde znovu nejaká nuda, prosme Božieho Ducha, aby nám pomohol vyplniť čas.
Pridaj komentár