Syn sa raz spýtal matky, že koľko jej v práci platia za jednu hodinu. A načo to chceš vedieť, spýtala sa ho matka. Len tak ma to napadlo. Dobre, poviem ti to, platia mi 20 Eur za jednu odpracovanú hodinu. Na druhý deň prišiel syn za matkou s prosbou, že či by mu nedala 5 Eur. Doposiaľ si si nikdy peniaze odo mňa nepýtal a usudzujem aj teraz, že ti nič doma nechýba. Snažím sa ti vyjsť vo všetkom v ústrety. aby si bol spokojný. Tak načo tých 5 Eur potrebuješ? Syn neodpovedal, ticho stál pred mamou. Matka napokon vytiahla peňaženku a dala mu tých 5 Eur. Syn vošiel do svojej izby a matka ho po tichu sledovala cez pootvorené dvere. Spod postele si vytiahol kasičku, otvoril ju a vybral z nej 15 Eur. V tom okamihu mama otvorila dvere, vošla dom izby a synovi povedala, že ju oklamal. Veď máš peniaze, prečo si potom pýtal odo mňa tých 5 Eur. Syn ich pripojil k tým 15 Eurám a dával ich matke s prosbou. Prosím ťa, venuj sa mi jednu hodinu. Dám ti za to 20 Eur.
Matka sa rozplakala a objala svojho synčeka. Pochopila, že peniaze a práca nie sú všetko. Aj keď má človek dostatok peňazí, ale nedostáva sa mu lásky a nežných dotykov, nie je šťastný a spokojný v živote. Rodičia si myslia, že keď dajú deťom veľa vecí, tak to postačí. Ale deti potrebujú skutočnú prítomnosť svojich rodičov. Chcú sa s nimi hrať, váľať sa po posteli, sedieť otcovi na kolenách, či na pleciach, tancovať s nimi a pod.
A pomyslime si teraz, že máme aj iného Ocka, toho nebeského. To nie je výmysel, ale skutočnosť. On nás všade vidí a chce, aby sme boli šťastnými ľudmi. Sme vrcholom jeho stvoriteľskej lásky. Veď aj svojho Syna poslal na zem z lásky k nám.
A pozrime sa na realitu dnešného moderného človeka. Komu a čomu žije. Nebeský Ocko hovorí, že mnohé jeho deti sú veľmi zaneprázdnené. Nemajú čas na Neho. Stále čosi robia. Moje deti ma nechápu. Pretože zabúdajú na darcu a idú za darovanými vecami. Toto je “bolesť” nebeského Otca. Aj vyvolený národ nechápal svojhonebeského Otca. U proroka Izaiáša čítame: “Čujte, nebesá, počúvaj, zem, lebo Pán hovorí”: „Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili. Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí.“ (Iz 1, 2- 3)
Celá príroda a dokonca aj zvieratá si poznajú svojich pánov, ale moje milované deti ma nechápu. Dokonca sa búria proti mne a obviňujú ma zo všetkých zlých vecí, ktoré sa im v živote stali. Prečo je tomu tak? Čo zlé som im urobil? Stvoril som svoje deti ako korunu tvorstva a len o niečo menších od anjelov. Zapísal som si ich mená do svojej dlane. A dokonca som spočítal každý vlas na ich hlave. Až takýmto spôsobom sa o nich starám, ale oni ma nechápu. Sú mi vzácny, ale aj tak ma nechápu. To je tá bolesť moja, hovorí Pán.
Pridaj komentár