V Brezne som dva roky pôsobil, ako nemocničný kaplán. Každý deň som bol v nemocnici a navštevoval som pacientov na izbách. A niekedy, keď bola príležitosť im zaspievať, tak som to aj využil. Pridali sa ku mne, tak sme spievali spolu. Spievali sme žalmy, duchovné piesne, ale i klasické ľudovky. Ale hovorím, nie vždy sa to dalo. Vedel som to tak vhodne načasovať a vtedy naše spievanie pozitívne pôsobilo na naše duše. Bolo to krásne obdobie v mojom živote a pri tých spevoch na izbách som vymyslel alebo mi tak prišli na um aj iné slová do dvoch známych ľudových piesní. Ich melódie sú nám známe a ja tieto piesne veľmi rád často spievam:
Slovenská mamko jak ste ma ťažko, jak ste ma ťažko vychovali. Teraz, keď robiť mám, o vás sa starať, za kňaza si ma povolali;
Slovenská mamko jak ste ma ťažko, jak ste ma ťažko vychovali. Teraz, keď od vás ďaleko žijem, myslievam na vás pri oltári;
Slovenská mamko jak ste ma ťažko, jak ste ma ťažko vychovali. Teraz, keď o vás hlasno ja spievam, túžim vás znovu rozveseliť;
Slovenská mamko jak ste ma ťažko, jak ste ma ťažko vychovali. Teraz, keď nebeská matka ma chráni, vďačím vám obom zo slzami;
Tam pod Tatrami v slovenskej zemi hroby sú hlboko vykopané, tam odpočívajú slovenské mamky, ktoré svetu aj kňazov dali;
Čo som sa po nemocnici nachodil, čo som sa s chorými natešil. Kto to vie kto to vie? Kto mi na to odpovie?
Čo som sa po nemocnici naspieval, čo som sa od chorých dozviedal. Kto to vie kto to vie? Kto mi na to odpovie?
Keď som ich na izbách spieval, tak som si všímal na tvárach mojich trpiacich bratoch a sestrách úsmev, ale i slzy. Som vďačný Pánovi za túto milosť a službu, ktorú mi zveril, aby som mu pomáhal v Breznianskej nemocnici.
Všetkým trpiacim, chorým bratom a sestrám v našich nemocniciach na Slovensku vyprosujem od Pána Ježiša skoré uzdravenie a návrat domov k svojim rodinám. Pozývajme Pánovu uzdravujúcu moc do našich životov. Pán sa zmilúva a odpúšťa nám. Aj keď miluje Pána môžeme ochorieť. Ale pamätajme, že Boh má s nami svoj plán a čo on na nás dopúšťa, je pre nás dobré. Ak však trpíme kvôli hriechom, treba sa z nich úprimne vyznať vo sviatosti zmierenia. Duša nám ozdravie a postupne sa bude uzdravovať aj naše telo. Spomínam si na Miriam, Mojžišovu sestru, ktorá začala reptať proti Mojžišovi a ochorela na malomocenstvo. Mojžiš za ňu prosil. Na sedem dní musela odísť mimo tábor Izraelitov a potom bola uzdravená. Pán ju zbavil malomocenstva. Vtedy to bola smrteľná, nevyliečiteľná choroba. Modlime sa za našich chorých, mnohí veľmi trpia. Pán dal svojim biskupom, kňazom moc uzdravovať chorých. On načúva našim modlitbách a zmilúva sa nad nami. Amen.
Pridaj komentár