Keď zostupovali z vrchu, učeníci sa pýtali Ježiša:
„Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“ On odpovedal: „Áno Eliáš príde a všetko obnoví. Ba hovorím vám, že Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli. Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka.“ Vtedy učeníci pochopili, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi.
Urobili s ním, čo chceli. Aj pre mňa chystajú utrpenie, hovorí Ježiš.
Utrpenie je súčasťou nášho života. No, kto z nás chce trpieť. Utrpenie nás sprevádza od kolísky až po prirodzenú smrť. Ako maličký po narodení sme potrebovali toho tak málo, trošku mlieka, teplo a aby nás nič nebolelo. Ak nám niečo z tohto chýbalo, patrične sme to dávali najavo – plačom. Mamička sa snažila hneď odstrániť nejaký ten náš nedostatok a upokojila nás istotou, že je stále s nami a vyplní každú našu túžbu.
Trpieť pre vieru v Boha. Trpieť pre Krista. To je už niečo iné ako zdravotné problémy. Poznáš aj toto utrpenie. Zakúsil si ho už.
Prorok Eliáš sa postavil proti uctievaniu rôznych bôžikov a porazil ich falošných prorokov. Svojim životom poukazoval na pravého Boha. Prenasledovali ho. Aj on ako každý človek sa bál. Boh ho však zachránil. Ján Krstiteľ vyzýval na pokánie a upozorňoval na prestupovanie Božieho zákona. Strojili proti nemu úklady. Vrhli ho do väzenia a nakoniec usmrtili. A Ježiš, čo hovoril On: “Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.”
A čo budeme robiť my. Máme vieru v Boha. Čo chystajú nám.
“Veď vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho, tým, že vediete ten istý zápas, ktorý ste videli na mne a teraz o mne počúvate.” ( Flp 1, 29 – 30)
Deťom, ktorým sa zjavila Panna Mária spôsobovali lekári, psychológovia, komunistická vláda mnoho utrpenia. Dievčatko, ktoré sa po výsluchoch vrátilo domov, našlo matku plakať. Mami prečo plačeš. Prečo plačem, čo nevidíš čo s vami robia. Ale mami, teraz je čas trpieť pre Krista, pre Máriu. My musíme trpieť pre Krista. Neplač. Sme pod ochranou našej nebeskej Matky.
Prežívame Adventný čas. Očakávame Kristov druhý príchod. Priznávame sa ku Kristovi aj verejne, na pracovisku, v škole, na ulici. Keď počuješ meno Ježiš, Boh ako ho iní vyslovujú nadarmo, neúctivo, zachveje sa tvoje srdce v hrudi a s láskou ty toto meno aj nahlas osláviš: Nech je zvelebené Tvoje meno Ježišu alebo milujem ťa Ježišu, Bože. Ak trpíš pre Krista, raduješ sa ako apoštoli: Po bičovaní odišli z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.
Je v našej prirodzenosti utekať od utrpenia. No čo povedal Ježiš: sluha nie je väčší ako jeho Pán; prenasledovali mňa, budú aj vás. A na inom mieste nás už nazýva priateľmi. Keď toto vieme, máme žiť tak, ako žil on.
Chápem mnoho mladých ľudí, ktorým sa viac páči, keď môžu na modlitbových stretnutiach chváliť Pána, vyskakovať od radosti, dvíhať svoje ruky k nebu, k tomu dobrá hudba a kvalitné texty piesní, modlitba v jazykoch a aby sa tam udiali uzdravenia, obrátenia a … ako rozjímať nad utrpením a smrťou nášho Pána Ježiša Krista. Cez chvály sa chcú dostať bližšie ku Kristovi. To je dobrý začiatok. Ale cesta do neba je úzka, bolestná, poznačená utrpením.
Trpieť pre Krista, to už necháme na iných. Alebo ešte tak máličko, možno hej, to je tak prijateľné. To čo som vymenoval pred chvíľou sa páči aj mne. Aj ja rád chodím na takéto stretnutia a chvály. Aktívne sa tiež zapájam a obdivujem Božiu dobrotu a lásku. No nezabúdam ani na to, koľko ľudí na zemi kdesi trpí pre Krista, sú prenasledovaní a nemôžu sa verejne spolu stretávať a chváliť Pána. Pán Ježiš hľadá na zemi duše skrúšené a pokorné, ktoré z jeho ruky prijmu aj utrpenie, tak potrebné pre jeho tajomné telo, ktorým je Cirkev. Bez kríža sa nedá dostať do neba. Kríž treba niesť s pokorou a bez šomrania.
Apoštol Peter na vysvetľuje, že po utrpení nasleduje videnie slávy: Milovaní, nečudujte sa, keď ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné! Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení; lebo Duch slávy, a Boží na vás spočíva. Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej alebo zločinec alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan; nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom.
Lebo je čas, aby sa začal súd od Božieho domu. Ale ak sa začne od nás, aký bude koniec tých, čo neveria Božiemu evanjeliu?!
„A ak sa spravodlivý ťažko zachráni, kde sa podeje bezbožný a hriešnik?“
Preto aj tí, čo trpia podľa Božej vôle; nech dobrými skutkami odporúčajú svoje duše vernému Stvoriteľovi.
Kristus nás nazval priateľmi. Sme takí istí jeho priatelia ako prorok Eliáš i Ján Krstiteľ. Tento priateľ nás nikdy nesklame. Priateliť sa s ním je však nepriateľstvo s týmto svetom. Ježiš nám nespôsobí utrpenie, iba svet nám môže ublížiť kvôli nemu. Preto tí, ktorí sú ešte vo svete, hoci nie sú z tohto sveta, musia aj trpieť pre Krista. Diabol a svet nás nenávidí, preto sa nečudujme, že musíme aj trpieť. Ak nevydávame o Kristovi svedectvo a neohlasujeme evanjelium s odvahou, ešte stále sa túžime viac páčiť ľuďom a tomuto svetu, ako Kristovi. Takto sa skutočný priateľ nespráva. Zamyslime sa nad tým. Porozmýšľajme nad sebou a nad svojim životom. Deti, ktorým sa zjavila Panna Mária, povedali rodičom, my musíme trpieť pre Krista. Teraz je ten čas trpieť pre neho. Porozmýšľajme nad tým.
Príď Duchu Svätý a nauč nás trpieť pre Krista a jeho slovo života. Amen.
Pridaj komentár