Pokoj v duši veriaceho človeka je veľkonočný dar od nášho vykupiteľa Ježiša Krista.
Pokoj vám zanechávam svoj pokoj vám dávam. Daj Pane, aby tvoj pokoj prijímali ľudské srdcia po celej zemi a otvorila sa tak pred nimi brána do neba.
Ako vieme, že sme nositeľmi Kristovho pokoja?
Poznávame to podľa ovocia Ducha. Ten kto má toto ovocie pokoja, prináša pokoj aj do života iných ľudí. Je takým nositeľom pokoja. Nemyslime si však, že Kristov pokoj všetci príjmu. Vždy budú ľudia, ktorí nám budú tak trošku aj závidieť a strojiť úklady proti nám. Neľakajme sa ich hrozieb.Veď vieme komu sme uverili. Čo robili Kristovi, budú robiť aj nám.
Kristov Duch v nás bohato prebýva a my sa stávame pokojnými ľuďmi. V časoch skúšok a ťažkého obdobia, keď musíme niečomu nepríjemnému v osobnom, či v rodinnom živote čeliť nestrácame pokoj, pretože v nás sídli Boží Duch. To nie je z nás, ale z Ducha. Apoštolov Pán Ježiš vopred varoval, že ich budú vláčiť pred vladárov a mocných tohto sveta. Uvrhnú ich do väzenia. Ani dopredu nemusia premýšľať nad tým, čo povedia na svoju obhajobu, lebo Duch Svätý im včas povie, čo majú hovoriť. Apoštoli si zachovali pokoj pri bičovaní a snažili sa aj v utrpení napodobniť svojho Majstra. Nevyhrážali sa svojim katom, ale s pokojným srdcom sa za nich modlili. Pane nepripočítaj im tento hriech. Odprosovali Pána za tých, ktorí im vedome ubližovali.
Ak aj stratíme pokoj, nestrácajme však nádej. Pán Ježiš vie, že sme len ľudia a tento dar pokoj nám dáva do hlinených nádob. Kristov pokoj je stále na zemi, lebo aj Kristus je stále s nami. On hovorí: Poďte ku mne všetci a ja vás posilním. A to nám hovorí aj vtedy, keď sme stratili pokoj v srdci. Pri ňom a v jeho blízkosti znovu pokoj nadobudneme. Väčšinou sa stáva, že keď strácame pokoj začneme páchať aj hriechy. Zvlášť hriechy voči láske k blížnemu. Ak niekomu ponadávame a budeme ho prezývať hnusnými slovami, pokoj príde do našich sŕdc len vtedy, ak takéto naše správanie úprimne oľutujeme vo sviatosti zmierenia a poprosíme o prepáčenie ľudí, ktorých sa to osobne dotýkalo.
Jedna moja farníčka na ulici niekomu nahlas hnusne nadávala a okoloidúci jej hovoril, že ako takto škaredo môže rozprávať a pripomenul jej aj jednu dôležitú skutočnosť, že často navštevuje kostol. A ona mu na to povedala, že sa z toho vyspovedá a dala mu tiež najavo, aby sa do toho už nemiešal. Ak človek stráca pokoj, robí jednu chybu za druhou. Z vlastnej skúsenosti to aj ja poznám. Koľkokrát som mnohé veci v živote nezvládol a dal som to pocítiť aj ľuďom okolo seba. Vtedy sa nedalo hovoriť o pokoji v mojom srdci. Moji rodičia, súrodenci, kolegovia v práci, spolužiaci by vám vedeli o tom rozprávať. Ale prišiel čas, keď som to všetko pred Pánom oľutoval a úprimne som sľúbil, že sa už takých chýb v živote budem vyvarovať. S odstupom času, keď teraz spätne pozerám na svoj život, tak zisťujem, že s pomocou Božej milosti som sa predsa len v tejto oblasti zlepšil, lebo v minulosti mi stačilo málo a už som bol nahnevaný a nepokojný. Neberte toto ako moju chválu, ale tak to cítim a prežívam.
Úplný pokoj budeme mať až v nebi. Žijeme vo svete v ktorom chcel nepriateľ a jeho ľudia aj Krista obrať o pokoj. Pán Ježiš poznal ich plány a dobrom premohol svet a zlo vo svete. Ich plány sú teraz namierené proti nám. Chcú nás obrať o žiarivú večnosť. Sám Kristus a jeho i naša matka Mária sú našou ochranou. Nikdy ich neopustíme a pokojom a dobrom popremáhajme tento svet v ktorom žijeme. Čas pôsobenia neprávosti na zemi sa schyľuje ku koncu. My o tom vieme. Nestrácajme pokoj so svetskými ľuďmi. Ak prídu k nám s úprimným srdcom zvestujme im Ježišov pokoj a pripravme ich na dobrú svätú spoveď. Buďme však opatrní, lebo nie všetci ľudia k nám prídu s úprimným srdcom.
Prijať pokoj od Ježiša Krista môžeme kdekoľvek na zemi. Božia milosť nás nasleduje všade kam ideme. Vzývajme často Ducha Svätého, aby hneď z rána naplnil naše srdcia pokojom.
Dôležitým miestom na zemi, kde je duša preniknutá pokojom skrz na skrz, je úprimná a skrúšená prítomnosť človeka na svätej omši. Využívajme takéto príležitosti na zemi, byť denne na svätej omši. Do tohto stavu poznávania žriedla Božích milostí však človek prichádza postupným rastom z daru zvláštnych milostí. Ak sa chceme stať duchovnými ľuďmi, tak je dôležité prijímať od zasvätených ľudí rady a cvičiť sa v poslušnosti. Cez dobre mienenú radu a našu poslušnosť sa odosobňujeme od tohoto sveta a pokoj zaplavuje všetky naše bytostné štruktúry. Celé naše človečenstvo.
Pokojný človek môže od Pána vyprosiť všetko. A pri pokojnom človeku sa iní ľudia stávajú pokojnými. Samozrejme, ak prichádzajú s čistým úmyslom. Pán Ježiš nás upozorňoval na vlkov prestrojených v ovčom rúchu. Na pokojných ľudí príde mnoho falošných obvinení, ale ich život to nezmení. Obviňovali Majstra, budú aj nás.
Ak sme dnes stratili pokoj, máme možnosť ho znovu získať. Ak sme pohoršili niekoho, treba sa aj ospravedlniť. Viem, že mnohé veci sa už nedajú vrátiť späť, ale Ježiš aj tieto veci uzdravuje v nás a odpustí nám všetko. Po spovedi mi vždy dobre padne, keď počujem slová spolubrata kňaza: Pán Ježiš ti hriechy odpustil, choď v pokoji. Bohu vďaka, odpovedám už s pokojom v srdci.
Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Príď Tvoj pokoj Pane do nás. Ako v nebi, tak i na zemi. Ježiš je pokoj a my sa v jeho pokoji chceme veseliť celý život a celú večnosť. Amen.
Pridaj komentár