Samaritánka z dnešného evanjelia túžila po láske. Preto trávila život so 6 mužmi, ale ani jeden jej nedal skutočnú lásku. Hanbila sa pred ľuďmi – jej srdce bolo plné výčitiek od ľudí, skrývala sa pred nimi.
Niektoré ženy v Samárii chodili po vodu na pravé poludnie. Obvykle to boli ženy, ktoré mali morálne nedostatky. Chceli sa vyhnúť všetkým, tak prichádzali po vodu, keď bola veľká horúčava.
Stretnutie tejto ženy s Ježišom bolo pre ňu kľúčové, pretože On naplnil jej srdce pravou láskou. A to bola pre ňu skutočne živá voda, z ktorej sa plným dúškom napila a o svojom šťastí začala hovoriť s ľuďmi, s ktorými žila na tom území, vo svojej domovine. “Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.” Ježiš sa dobre počúva.
Keď prijmeme Ježiša, tak pochopíme, že Ježiš je Spasiteľ celého ľudského pokolenia.
Z celého ľudského pokolenia by sa nemala stratiť ani jedna ovečka.
Ľahostajnosť ľudí voči Ježišovi a jeho učeniu je vo svete zjavná. Keďže nepoznajú Ježiša, tak ani nevedia, že ako dobre je s ním žiť.
Keď sa napijeme živej vody, ktorú nám dáva Ježiš a nikto iný, tak s určitosťou odložíme predstierané slzy citlivosti a začneme sa zamýšľať nad vlastnou vlažnosťou a povrchnosťou s akou pristupujeme k evanjeliu.
Sadnime si k evanjeliu Ježiša Krista a čítajme ho. Seďme pri jeho nohách, ako Mária. Potrebujeme takéto stretnutia s Ježišom, ako soľ. Každé stretnutie s Ježišom má veľký význam a zmysel. Niektorí ľudia to chápu už teraz a iní to pochopia až neskôr. Preto nemožno nikoho odsudzovať a súdiť.
V električke sa rozprávali dve ženy a počul som, ako jedna z nich povedala, že praví chlapi dnes vymreli. Neviem, že aký mala dôvod, aby sa takto vyjadrila.
V živote každého človeka sa objaví aj sklamanie z niekoho, však sme len ľudia. Samaritánka od osudného stretnutia s Ježišom už riešila všetko v duchu Jeho opravdivej lásky, ktorú sama zakúsila a denne z nej pila. A v Ježišovej láske je veľmi veľa odpustenia, najviac, to si nikto z ľudí nevie ani len predstaviť. Prečo sme tak pomalí do odpustenia? Ešte stále je Ježišova láska len kdesi na povrchu našej pokožky. Čo s tým urobíme? Dáme na ľudí, ktorých budeme viac počúvať, ako Boha. Alebo sa to v nás konečne zlomí.
Svet sa nemusí voči nám správať úctivo, teda tí ľudia, ktorí patria tomuto svetu, ale keď máme Krista, máme všetko. Tvárnosť tohto sveta sa pomíňa. Nemusíme si robiť zásoby jedla, lebo človek nežije len z jedla, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.
Ježiš žije a je tu s nami.
S prianím všetkého dobrého od Pána Váš brat Jaroslav.
Pridaj komentár