Podobné niečo prežívala aj jedna žena v domácnosti, ktorá volala Isabel Suddsová.
Často zápasila v mysli s ľuďmi, ktorí ju urazili, napadli a zneuctili tým, že nekonali tak, ako si ona myslela, že by mali konať.
Jedného dňa pochopila, že tak plytvá množstvom energie, ktorú potrebuje na inú činnosť. Uvedomila si aj to, že ľudia, ktorých tak veľmi chcela napraviť, sa ani trochu nezmenili, a tak sa rozhodla, že sa zmení ona. Ako to dokázala?
Zamýšľala sa nad svojím životom a nad tým, čo bolo príčinou všetkých jej problémov, a modlila sa k Bohu, aby požehnal ľudí, ktorí ju nahnevali. Aby potlačila svoje negatívne pocity, rozhodla sa robiť niečo pozitívne. Povedala si: “Budem sa niečo učiť. Naučím sa nejakú báseň, nejaký Žalm zo Svätého Písma, nejaký citát, zdokonalím sa v gramatike, alebo sa budem učiť po nemecky.”
Potom sa znovu obrátila k moci, ktorá je vyššia než ona sama. “Ďakujem ti, Pane, za to, že si mi podal ruku, keď som potrebovala očistiť svoju myseľ. Myslím, že sa môžem ešte veľa naučiť a pritom sa budem často s tebou rozprávať (modliť sa ).”
Trápenie je zlozvyk mysle. Núti nás počítať problémy namiesto toho, aby sme počítali požehnania. Trápenie zväčšuje problémy, zatiaľ čo viera, spolu s rozumným skutkom, obmedzuje tieto problémy, očisťuje našu myseľ a vedie nás cestou k riešeniu problémov.
“Rob každý deň niečo, čím môžeš zlepšiť, skrášliť svoj život.”
A ešte niečo úsmevné na povzbudenie k vytrvalosti:
Jedného chladného rána sa začal slimák šplhať na čerešňu. Vrabce, ktoré sedeli na neďalekom strome, nemohli sa zdržať smiechu a začali sa slimákovi posmievať a urážali ho. Nakoniec jeden z nich priletel až k čerešni a povedal: “Počúvaj, ty nevieš, že na tomto strome nie sú ešte žiadne čerešne?” Maličký slimáčik sa ani na chvíľu nezastavil. Pokračoval a iba tak na po tichu odpovedal vrabcovi: “Pravdaže, dobre to viem. Ale kým sa naň dostanem, už tam budú.”
Niečo podobné zažíval Noe, keď začal stavať koráb. Vytrval, nedal sa znechutiť, odpúšťal a Pán ho požehnával.
Pridaj komentár