Utrpenie a bolesť
V živote človeka od kolísky až po hrob. Často nás niečo bolí i zraňuje. Človek sa prelieči, zahoja sa rany a žije sa ďalej. Ale čo potom, keď nie a nie, keď už lieky nezaberajú, rany sa nehoja a utrpenie nepoľaví. Čo s tým?
Veriaci ľudia vedia, že čo majú robiť. A tak zveria svoj bôľ nebesiam. Ich živá viera ich podrží aj v čase choroby. Myslia na to, že utrpenie má vykupujúcu úlohu. Niekedy musí byť duša zkyprená utrpením, ako pôda pluhom, aby priniesla úrodu. Ani architekt neotesáva kamene, ktoré sú na nič a nebude ich potrebovať. Majster kameňov, veľký umelec, otesáva iba tie kamene, z ktorých chce vytvoriť krásne umelecké dielo.
Ak nás Boh niekedy cvičí, tak to nie sú žiadne tresty, to je jeho veľký záujem, aby sme takto otesaní, aj ťažkosťami života, išli priamo k nemu.
Mnohí ľudia pred nami, ktorí sa otvorili pôsobeniu Božej milosti, preto nelamentovali, ale prijali Božie ponuky s radosťou.
Svätý František Saleský hovorieval: “Nikdy sa necítim tak dobre, ako vtedy, keď sa cítim trošku zle. Mám čo Bohu odovzdať.”
Keby šomranie a nariekanie bolo oprávnené, Mária by na to mala najväčšie právo. Mohla by povedať asi toto: “Bože, Ty chceš, aby som bola matkou tvojho Syna, tak Ťa prosím, priprav mi na to aj primerané podmienky.” To je tá naša reč. To je naše myslenie. Aj ona to mohla takto robiť. Ale nie. Povedala: “Nech sa stane Božia vôľa a vo všetkom. Aj v tých spôsoboch, ktoré budem musieť prežívať a nebudem im hneď rozumieť.”
Vieme dobre, že aké podmienky mala ona: porodila v maštali, a či Boh nemal dostatok síl na to, aby zastavil zlobu Herodesa, a predsa Mária musí utekať aj s malým Ježišom a Jozefom do cudziny, do Egypta. Teraz už vieme prečo, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“ Poslúchla, aj keď tomu ihneď nerozumela. Taká strata a hľadanie Ježiša za tri dni, vieme o tom, bála sa, behali s Jozefom po všetkých známych miestach, mali strach, že nepriatelia ho niekde skántria. Ďalší prípad, nemohla aj ona zomrieť skôr, aspoň vtedy keď Jozef, aby sa nemusela dívať na Kalvársku tragédiu a stretať na nej zakrvaveného Syna. Bola by ušetrená toľkého bôľu. A predsa to všetko sa stalo práve opačne.
Toto mohla Mária vytýkať Bohu, keby bola zmýšľala tak, ako my. Ona však zmýšľala, ako Boh. To je nádherný materský príklad. Učme sa od Márii, veď sme v jej škole. Osvojme si jej zmýšľanie, zmýšľanie jej Syna.
Boh vedel, že jej tituly, ako matka bolestná, kráľovná mučeníkov, tešiteľka trpiacich, potešia mnohých, ktorí trpia s vierou. Amen.
Spracované z kázne otca biskupa Rudolfa Baláža
Pridaj komentár