«Nech je tvoje meno, Pane, zvelebené na veky» (Tob 3,23), že si zoslal na mňa toto pokušenie a súženie. Nemôžem mu ujsť, ale k tebe sa musím utiekať, aby si mi pomáhal a obrátil všetko na môj prospech. Pane, teraz sa sužujem a zle mi je okolo srdca. Toto utrpenie ma veľmi trápi. Nuž, čo mám povedať, milý Otče? Úzkosti ma zvierajú zo všetkých strán.
«Zachráň ma pred touto hodinou?» (Jn 12,27) Táto hodia prišla na mňa preto, aby si to bol oslávený, keď ma vyslobodíš z veľkého poníženia.
«Pane, ráč ma zachrániť» (Ž 40,14), lebo čože si počnem, úbožiak, a kam sa obrátim bez teba?
Daj mi trpezlivosť, Pane, aj v tejto chvíli, pomáhaj mi bože môj, a nebudem sa báť, nech doľahne na mňa akákoľvek tieseň. A teraz, v tomto trápení, čo mám povedať? Pane,«nech sa stane tvoja vôľa» (Mt 26,42). Zaslúžil som si toto súženie a túto úzkosť
Veru, musím ich znášať, a kiežby som ich znášal trpezlivo, kým prejde búrka a zasa sa vyjasní. Ale tvoja všemocná ruja he dosť mocná odňať odo mňa i toto pokušenie, zmierniť jeho silu, aby som mu celkom nepodľahol, ako si mi už predtým častejšie učinil,«môj Boh, moje milosrdenstvo» (Ž 59,18).
A čím je mne ťažšie, tebe je tým ľahšie «odvrátiť odo mňa pravicu Najvyššieho» (Ž 77,11).
V čase súženia (Kempenský)
Uverejnené v Články
Pridaj komentár