Väzeniu prirovnal život v kňazskom seminári.

Istý kňaz sa vyjadril o živote v kňazskom seminári (v Badíne): “Na šesť rokov nás tam zavreli, žili sme v úplne umelom prostredí.”
Seminár v Badíne je môjmu srdcu veľmi blízky a takým aj zostane. Začal som formáciu v seminári ako 28-ročný a predtým som pracoval ako údržbár, policajt a vodič záchrannej služby. Veľmi som sa tešil na kňazský seminár, hoci mi niektorí policajti, či kolegovia-vodiči hovorili, že sú tam sami homosexuáli a zdravotné sestričky z nemocnice ma odrádzali od tohto kroku, že to tam nevydržím a pod. Presvedčenie v mojom vnútri však bolo jednoznačné a silné, chcel som študovať za kňaza a byť kňazom. Kňazský seminár v Badíne mi veľmi veľa dal do života a som nesmierne vďačný Pánu Bohu za kňazské povolanie, za šesť ročnú formáciu v seminári a otcovi biskupovi Rudolfovi Balážovi, že ma prijal do seminára. V seminári sme mali pomerne dosť voľného času, mohli sme ísť von na prechádzku, do mesta, športovať v telocvični a navštevovali sme rodičov, a pobyt v seminári sme si spestrovali aj rôznymi kultúrnymi podujatiami (Mikulášsky večierok a pod.). Nemôžem povedať, ako ten dotyčný kňaz, ktorého mimochodom poznám, že som sa v seminári cítil ako vo “väzení”. Samozrejme, že som si na niektoré veci, čo sa týkalo poriadku musel zvyknúť a nie vždy mi to bolo po vôli, ale keď som chcel byť kňazom, tak som cítil v sebe poslušnosť. A tiež nemôžem súhlasiť s tým, že sme žili v úplne umelom prostredí. Cítil som sa tam ako doma a bolo to pre mňa rodinné prostredie. Ďakujem všetkým, ktorí mi v seminári rôznym spôsobom pomohli, aby som sa stal kňazom.
Odídenci z kňazstva zväčša kritizujú život v seminári a kritizujú Cirkev.
Dnes som čítal na povzbudenie tieto slová:
Pohoršujem sa azda na Cirkvi pre jej nedostatky a kritizujem ju ako chladný pozorovateľ? A čím som v Cirkvi ja? Vnášam do nej samú čistotu a rýdzosť, alebo aj slabosti a hriech? A ak som aj ja slabý, čo sa mám pohoršovať na iných? Modlím sa za nich, ako sa modlil náš Pán? Modlím sa za Cirkev? A padol som už niekedy na kolená a povedal opravdivo s Petrom: “Pane, som hriešny!?”

V súčasnosti prežívame ťažké obdobie a nemôžeme sa spoločne schádzať v kostoloch ako predtým, sme často testovaní na covid 19, zažívame určité obmedzenia, ktoré sme predtým nepoznali a zdá sa, že nás to už prerastá a nevládzeme ďalej s tým žiť. Stále sa však musíme schopiť a vydržať to. Deň po dni a noc po noci. Nie je to jednoduché, ale nám veriacim pomáha Kristov pokoj v duši (skrze modlitbu a čítanie Svätého Písma). S Božou pomocou prekonáme náročné obdobie v ktorom teraz žijeme. S prianím všetkého dobrého od Pána Váš brat Jaroslav.