Áno, niektorí ľudia sú skutočne veľmi dobrí a obetaví voči ľuďom z vonku, všetci ich chvália, ale v rodine a medzi najbližšími nie sú schopní preukázať milosrdenstvo.
Čím to je?
Väčšinou stojí za tým tvrdenie, že domov predsa prichádzame unavení, prepracovaní, chceme si dobre oddýchnuť a potrebujeme pokoj a kľud. A práve v tomto nás naši najbližší nechápu a preto sa správame tak, ako sa správame. Na ich žiadosti nereagujeme alebo sa správame veľmi podráždene. Čo zase chceš? Daj mi s tým už konečne pokoj? Choď sa hrať inde? Neotravuj?
Ako by sme nechápali, že aj členovia našich rodín si nás chcú užiť a že podľa hierarchie lásky manželka, manžel, syn, dcéra, sestra, brat…, majú väčší nárok na naše milosrdenstvo, ako tí ostatní. Viem sa obetovať pre kolegov v práci, pre kamarátov, a tak by som sa mal vedieť obetovať aj pre tých najbližších. Alebo sa mýlim. V preukazovaní milosrdenstva treba začať od našich najbližších. Veľmi rýchlo viem odpustiť ľuďom zvonka, ale doma to môže byť problém. Prečo? Vari si namýšľam, že som niečo viac ako moja manželka, môj manžel, moje deti. Nedokážem sa znížiť na ich úroveň. A tak aj nejaká nepatrná maličkosť ma vie poriadne vytočiť. Koľko je niekedy bolesti v našich rodinách, v susedstve?
V rodinách, kde niet milosrdenstva, tak tam niet ani pravej lásky.
A potom, keď sledujeme štatistiku rozvodovosti na Slovensku, tak sa nám z toho krúti hlava. Je tu naozaj vysoké percento rozvodovosti.
Akoby sa tá “kultúra supermarketov” dostávala aj do našich vzťahov. Napr. máme regál množstva jogurtov s rôznymi názvami a od rôznych výrobcov. Vyberám si a kúpim si taký a taký. A prídem domov, otvorím si jogurt, ale mi nejak nechutí a tak ho odhodím do koša. Otvorím si iný. A tak si vlastne vyberiem dievča spomedzi toľkých dievčat, ožením sa s ňou, ale keď mi prestane chutiť, tak si nájdem inú, príťažlivejšiu a rozvediem sa. Koľko bolesti to však zanecháva v ľudských srdciach. Zvlášť u tých, ktorí to mysleli úprimne a od začiatku boli za vernosť.
Vďaka Bohu za množstvo krásnych rodín na našom Slovensku, v ktorých láska prekvitá, a navzájom si preukazujú aj milosrdenstvo. Sú k sebe milosrdní. Ale neostáva to len v ich rodine, ale milosrdenstvo posúvajú ďalej. Láska a milosrdenstvo idú spolu.
Aj dnes môžete vidieť otca rodiny – alkoholika, ako v krčme popíja s kamarátmi, sranduje s nimi, no smutné je aj to, keď sa dozviete, že doma je potom agresívny, hrubý voči manželke a deťom. Tak isto aj niektorí mládenci, či dievky sa inak správajú vo svojej partii a vedia byť voči kamarátom milí a ústretoví, ale doma sa správajú neúctivo voči rodičom, kadečo im povedia a kradnú im peniaze. Títo ľudia vlastne nevedia, čo robia.
Milosrdenstvo je viac ako spravodlivosť. Bez milosrdenstva čaká súd toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Ak mi odpustíme svojim bratom i sestrám ich poklesky, tak isto i Pán odpustí nám tie naše. “Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom,” týmito slovami denne prosíme nášho nebeského Otca. A náš nebeský Otec chce, aby sme boli milosrdní. A je zrejmé, že aj v našej veľkej katolíckej rodine.
Vo Svätom Písme čítame: „Nie je dobre byť človeku samému,” a to je pravda. Ale na druhej strane si treba aj veľmi dobre zvážiť, s kým chcem vstúpiť do manželstva a založiť si tak vlastnú rodinu. V tomto svete sa už mnohé veci postavili na hlavu. Do životnej praxe sa dostáva tkzv. predmanželské bývanie spolu v jednej domácnosti – na skúšku. A na počudovanie to už mnohí rodičia deťom odobrujú, veď čo už. Taký je svet. A ich starí, prastarí rodičia sa v hroboch obracajú. Mnohí ľudia akoby sa bez uváženia zriekli Otcovho požehnania, a to za “misu šošovice.” Ako hladný Ezau predal bratovi právo prvorodenstva za misu šošovice. To bolo veľmi neuvážené z jeho strany. Otec dal požehnanie jeho bratovi. Svet učí ľudí byť hladnými po sexe, ale nie po manželstve a Otcovom požehnaní. Svet učí ľudí byť úspešnými, ale nie vernými. Svet učí ľudí byť pyšnými a pánmi života, ale nie pokornými a poslušnými Bohu, ktorý je jediným Pánom života a Stvoriteľom všetkého. Svet učí ľudí k chamtivosti, ale nie k dobroprajnosti a preukazovaniu milosrdenstva.
My sa však nechajme poučiť našim nebeským Otcom a často prichádzajme k Ježišovi Kristovi, ktorý na nás čaká v Bohostánku našich kostolov. A prosme tam za naše rodiny, za našu katolícku Cirkev, za obrátenie hriešnikov a vzývajme Ducha Svätého. On nás učí správne rozlišovať veci vo svete. Odhalí nám aj to, čo by sme za normálnych okolností nijak nemohli vedieť, pretože On je čistý Duch, tretia božská osoba.
Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhajú a preukazujú nám aj milosrdenstvo. Robme aj my podobne. Amen.
Pridaj komentár