Pred očami by sme mali nádej a jedlo. A Boh by nám povedal: vyberte si jedno z toho. Čo by sme si vybrali?
Aj ja by som si vybral nádej, nie jedlo. Lebo ak mám nádej, viem, že budem mať aj prácu. A za mzdu si kúpim aj jedlo. Ale jedlo mi nedá nádej. Jedlo nemá v sebe moc, ktorá by mi dala nádej. To jedlo môže predstavovať rôzne materiálne veci. Jedlo nám nedá nádej, ale nádej nám dá jedlo. Aj niečo viac, oveľa viac.
Čokoľvek sa stane v našom živote, nestrácajme nádej. Ak sa chceme v živote niečoho vzdať, vzdajme sa nejakého zlozvyku, zlých kamarátov, zlých vecí, ale nie nádeje.
Apoštol Pavol nikdy nestrácal nádej a ako sám hovorí: “Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám. Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť. Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.” A keď ho spolu so Sílasom vrhli do väzenia a prikázali dozorcom, aby ich dobre strážili, oni nerozmýšľali takto: Veď pracujeme pre Pána celý čas, namáhame sa pre neho, ale on nás neochránil pred bičovaním a väznením. Oni takto neuvažovali, ale o polnoci sa modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. Boh ich z väzenia vyslobodil. Strážca väznice a celý jeho dom uveril v Boha.
Ak niečo ťažké na teba dolieha alebo ti chýba napr. práca, láska, pokoj, zdravie…, prosím, nikdy nestrácaj nádej. Aj keď milujeme Boha, môže na nás doliehať hocičo (bičovanie a väznenie Pavla a Sílasa), ale Boh má s nami plán a je to pre nás dobré a za to chváľme Pána Boha.
Pridaj komentár