Prechádzajúc okolo kníhkupectva som zbadal tento nápis, ale nič som si pritom nemyslel. Až o niekoľko domov ďalej sa mi znovu vybavil: Vždy na teba niekto čaká.
Už neviem, či to bol názov románu alebo zväzku básní. Ani neviem, kto tú knihu napísal, a či to bolo mienené tak, ako som to pochopil.
Možno nie. Ale pre mňa bola tá veta ako kvet, ktorý sa pomaly a žiarivo rozvíja, ako plameň sviece, ktorý ticho a statočne vzdoruje tme: Vždy na teba niekto čaká. Ideš životom unavený a sklamaný, toľkých si stretol, možno s tebou šli kus cesty, ale potom vás život rozdelil. hodiny osamelosti sa množili, aj hodiny bezútešnosti. Niekedy sa tvojho srdca dotkol mrazivý závan, až si sa zľakol. A predsa ideš ďalej, smelo kráčaš krok za krokom, lebo vždy na teba niekto čaká.
„Poď,”volá ten, ktorý na teba čaká,”poď ku mne, ty unavený a obťažený, a ja ťa občerstvím.” Niet času ani miesta, z ktorého by sa bezprostredne nedostali k nemu. Len musíme trochu stíchnuť, zopnúť ruky a túžiť po ňom z celého srdca. A on príde a bude tu len pre nás.
MAX RÖSSLER
Pridaj komentár