Každý deň čítam v novinách a počúvam v správach zo sveta i z domova o zabíjaní ľudí. Uvedomujem si, že toto nie je prirodzenosťou človeka zabíjať ľudí. K takýmto skutkom sa nemôžeme utiekať za žiadnych okolností. Zavraždiť niekoho je aj proti zdravému rozumu. A predsa sa to stáva. Dokonca v dejinách ľudstva poznávame, že mnohým ľuďom sa takéto skutky aj páčili.
Aj vo Svätom Písme čítame, že kráľ Herodes Jánovho brata Jakuba zabil mečom a keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Videl, že sa im to páči, tak je to napísané. Ako sa človeku, ľuďom môže páčiť zabitie iného človeka?! Ja vo vnútri svojej duše poznávam, že človek je predsa človek a nikomu nesmiem siahnuť na život. Keď však o tom počúvam alebo čítam, že sa takéto skutky na zemi dejú, vždy mám z toho zlé pocity a vôbec sa mi to nepáči. V súčasnosti prebieha bojový konflikt v Sýrii a ľudia tam zabíjajú ľudí. Môže sa toto niekomu páčiť? Ani jedno by nám to nemalo byť! Je smutné, keď niekto povie: Nech sa Arabi vyvraždia! Nikto z nás si život sám nedal a preto nemáme právo ho niekomu inému vziať. Pozrime sa na svoj vlastný život. Ako málo vlády máme nad ním my sami. V tom podstatnom sme si vlastne vyberať nemohli. Do akej národnosti sa narodím a do akých podmienok. Ako budem vyzerať. Ktorá žena a ktorý muž budú mojimi rodičmi. Či som teraz zdravý alebo chorý. Mnohé dôležité skutočnosti v živote sú nám od počatia jednoducho dané a my sme ich nemohli nijako ovplyvniť. Život je predovšetkým dar a treba si ho vážiť a chrániť. Nie sme povolaní k životu, aby sme iným ľuďom škodili a ich zabíjali. Túto pravdu nám do našich bytostných štruktúr dal Boh. Nezabiješ. Aj neveriaci človek túto pravdu v sebe poznáva. Ja nemôžem siahnuť na život iného človeka. A keď to urobí niekto iný, nemôže sa mi to páčiť?!
Skôr ako som sa stal kňazom, som bol policajtom. Videl som mnoho zavraždených ľudí, ale aj takých, ktorí si sami siahli na život. Prečo sa človek odhodlal k takýmto skutkom? Čo všetko za tým býva? Je to však vždy všetko smutné a len smutné. Nemôžeme sa z toho vytešovať a mať z toho nejaký dobrý pocit. Človek sa z takýchto závažných skutky bude obzvlášť zodpovedať. Krv zavraždených ľudí totiž volá do neba. Ak niektorých vrahov polícia na zemi nikdy nevypátra, to ešte neznamená, že utiekli pred spravodlivým súdom, väznením a mali tým pádom aj šťastie?!. Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá. Božiemu spravodlivému súdu nikto neunikne. A to je pravda. Skôr, či neskôr zomrú aj vrahovia a spoznajú, že kto bol ich otcom. Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Ježiš vo svojom vyučovaní pokračuje ďalej a hovorí, že aj ten, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život. A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal. Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.
Život je dar a v mojom srdci nachádzam túžbu po večnom živote. Áno, chcem žiť večne a stále viac poznávam, že je to veľmi reálne. Boh mi stvoril nesmrteľnú dušu a vybavil ma aj týmto telom. Telo je síce smrteľné, ale v posledný deň bude znovu vzkriesené k životu. Prijímam toto učenie Cirkvi a verím, že Cirkev učí to isté, čo učil Ježiš. Ona je stĺpom a oporou pravdy. V živote chcem robiť to, čo sa páči aj Kristovi a nechcem robiť to, čo sa mu nepáči. Jeho tkzv. “zlaté pravidlo” chcem mať všade zapísané a prakticky sa ním riadiť. Tu je jeho znenie: Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.
Je šťastím pre mňa a pre všetkých veriacich ľudí, že život na zemi neberieme len ako nejakú obyčajnú zábavku a nehazardujeme s ním. A to preto, že máme Kristovho Ducha, ktorým sa nechávame viesť a tak si užívame len tých zdravých potešení vo svete. A toto šťastie chceme dopriať všetkým ľuďom na zemi. Prajeme si, aby všetci ľudia zakúsili Kristovu lásku.
Zatiaľ však musíme byť veľmi trpezliví a znášať všetko to, čo sa na tejto zemi deje. Aj my sami sa vyvarujme chýb, ktorými sme v minulosti zraňovali Ježišovo Srdce. Apoštol Peter nás povzbudzuje týmito slovami: Dosť bolo času, čo ste predtým strávili podľa žiadostí pohanov: žili ste vo výstrednostiach, v náruživostiach, v opilstve, v obžerstve, v pijatikách a v hanebnom modlárstve. Čudujú sa, že sa už s nimi nevrháte do toho istého prúdu výstredností, a rúhajú sa. Avšak vydajú počet tomu, ktorý je pripravený súdiť živých i mŕtvych. Veď preto sa evanjelium zvestovalo aj mŕtvym, aby boli odsúdení podľa ľudí v tele, a žili podľa Boha v Duchu.
Čudujú sa, že sa už s nimi nevrháme do toho istého prúdu výstredností – to znamená, že sa nám to už nepáči. To je pôsobenie Božej milosti.
Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení; lebo Duch slávy, a Boží na vás spočíva. Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej alebo zločinec alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan; nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom. Lebo je čas, aby sa začal súd od Božieho domu. Ale ak sa začne od nás, aký bude koniec tých, čo neveria Božiemu evanjeliu?!
„A ak sa spravodlivý ťažko zachráni, kde sa podeje bezbožný a hriešnik?“
Preto aj tí, čo trpia podľa Božej vôle; nech dobrými skutkami odporúčajú svoje duše vernému Stvoriteľovi.
Verme Božiemu evanjeliu. Ľudia nemajú čas na Boha a tak ich zamestnáva diabol. Jemu nejde o pravdu, veď on je otcom lži a v ňom pravdy niet. Podľa tohto sa dajú rozoznať Božie deti od detí diablových: kto nekoná spravodlivo, nie je z Boha; ani ten, kto nemiluje svojho brata. Lebo toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali. Nie ako Kain; on bol zo Zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Preto, že jeho skutky boli zlé a bratove spravodlivé.
Bratia, nedivte sa, ak vás svet nenávidí. My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.
Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska? Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce. Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko. Milovaní, ak nám srdce nič nevyčíta, máme dôveru k Bohu a dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči.
Pridaj komentár