Zaľúbený až po uši, ale…

Pre mladého chalana je príťažlivý rozhovor s peknou babou a snaží sa nič nepokaziť, aby v jej očiach nevyzeral ako nezrelý hlupáčik. A keď sa mu podarí získať si jej sympatie, tak je veľmi šťastný. Tak to vlastne na zemi chodí. Je to niečo prirodzené a nádherné.
V živote som bol veľa krát zaľúbený. Spomínam si na cestovanie vlakom domov z Bratislavy a na dievča, do ktorého som sa zamiloval. V Bratislave sme bývali vedľa seba na ubytovniach. Často sme cestovali spolu s tým istým vlakom. V tom čase som viac poznával Pána Ježiša a robieval som si výpisky zo Svätého Písma, aby som si ľahšie zapamätal Jeho slová a do toho istého zošita som si z druhej strany zapisoval myšlienky, ktoré som počul v kostoloch z úst kňazov. Vo vlaku som jej čítaval z toho zošita a sama si v ňom aj listovala. Bola veľmi krásna a celý život som chcel byť s ňou. V tých rokoch som pracoval, ako policajt v Bratislave. Z mojej strany bol väčší záujem zdielať s ňou život v manželstve. Ona k tejto myšlienke nebola veľmi naklonená, čo ma aj mrzelo. Ale časom som spoznal iný plán, ktorý mal Pán so mnou a stálo to na mojom slobodnom rozhodnutí. Prihlásil som sa do kňazského seminára, aby som vyštudoval za kňaza. Na moju veľkú radosť ma prijali do seminára a keď som bol vysvätený za diakona, tak v tom istom roku, dva dni pred Silvestrom, malo spomínané dievča pohreb. Bola vydatá a mala syna. Jej manžela som osobne nepoznal. Pán si ju povolal z pozemskej púte veľmi mladú (29-ročnú). Bol som na jej pohrebe a zostali mi milé spomienky.  Na konci roka, v niektorý deň,  zvyknem za ňu obetovať svätú omšu.Aj keď si veci plánujeme v živote, tak Boží plán môže byť s nami úplne iný. Modlil som sa a Pán mi dal poznať plán, ktorý mal so mnou. Dovtedy som chcel len to, čo mi v danej chvíli vyhovuje a budúcnosťou som sa nezaoberal. Aj keď chceme žiť na zemi dlho, môžeme zomrieť veľmi skoro. V každej rodine môže zomrieť veľmi mladý človek.
Žijeme z Božej milosti. Veci sa ešte neraz môžu zmeniť. Priateľstvo s Ježišom nech v nás ostane neohrozené a naveky.
V jednom okamihu sa mu od náročnosti životných okolností nechcelo ďalej žiť. Súženie, ktoré podstúpil so svojimi spoločníkmi v Ázii bolo nesmierne ťažké. Napriek tomu dôveroval Ježišovi, nereptal a nebál sa, a po prežitých ťažkostiach  vyšiel z nich silnejší a s odvahou napísal: “Ježiš nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás.”  Prežíval ťažké súženie, ale Pán, apoštola Pavla, nikdy neopustil – stále ho posilňovala Jeho milosť. Aj nás Ježiš posilňuje svojou milosťou v každom súžení, aj v tom nesmierne ťažkom. Vyslov z hĺbky srdca: Dôverujem ti Ježišu. Zopakuj to viac krát za deň, aj v noci na lôžku. Zastaň sa nás u Otca, Ježišu, veľmi ťa  prosíme.  Úplne dôverujeme tvojim slovám: “Bez obetovania môjho života a mojej krvi, čo máte, aby ste predložili Otcovi? Ničotu, biedu a hriech…“S prianím všetkého dobrého od Pána Váš brat Jaroslav.