Do teba, do teba, do teba, zaľúbil sa chlapec. Taký malý zmätok rozkvitol mu v duši, to čo by chcel vedieť, zatiaľ iba tuší, zaľúbil sa chlapec, až mu horia uši.
Možno, že Vy poznáte celý text tejto piesne od skupiny Elán, ale podstatné je to, že zaľúbil sa chlapec. V období dospievania som túto pieseň veľmi rád počúval, lebo som sa v nej často našiel. Veľa krát som bol totiž zaľúbený až po uši. Čo je normálne, prirodzené a zdravé. Horšie by bolo, keby som sa nikdy v živote nezaľúbil. To by som bol asi nejaký čudák.
No s odstupom času sa pohľad na život mení a človek dozrieva aj v láske. Aspoň by mal. Hľadá si svoje povolanie a poslanie v živote. Muž túži po dobrom dievčati a žena po dobrom mužovi. Po zoznámení ich vzájomná láska pomaly rastie a spoločné rozhodnutie v láske ich privedie k oltáru. Pred Pána, aby prijali sviatostné manželstvo. Niektorí jednotlivci však majú aj také osobitné povolanie, a to je povolanie do kňazského alebo rehoľného života. A tam je už podmienkou okrem iného aj prijatie celibátu. Teda žiť svoj život bez manželstva. Ide o dobrovoľné rozhodnutie človeka, zrieknuť sa manželstva pre službu Bohu a ľuďom. Aj ženatý muž, či vydatá manželka môžu slúžiť Bohu a ľuďom, ale toto je predsa niečo iné, hlbšie a osobnejšie. Nikto nikoho do prijatia celibátu nenúti. Človek aj keď vstúpi do seminára na 6- ročnú formáciu a štúdia, má ešte dostatok času, aby zvážil krok, či prijme celibát alebo nie. Nemôžeme ho prijať len na nejakú skúšku alebo na nejaký čas. Je to niečo podobné, ako keď človek vstupuje do sviatostného manželstva a na celý svoj život. Nielen dovtedy pokiaľ sa nepohádajú alebo nezaľúbia do niekoho iného. Pred prijatím manželstva sa mladí ľudia spoznávajú, chodia spolu a rozmýšľajú, či to je ten pravý alebo tá pravá. A keď sa rozhodnú pre sobáš, tak je to ich slobodné rozhodnutie a platí to na celý život. Niekedy sa však stáva, že urobiť takéto rozhodnutie im urýchli už počaté dieťatko v lone snúbenice.
Ak človek vstupuje do manželstva alebo prijíma kňazstvo, tak potom by si už mal dávať pozor na zaľúbenie. Samotné zaľúbenie ešte nemusí znamenať nič, ale keď sa začne opätovať, môže to prerásť v lásku. A potom je už blízko k tomu, že manžel opustí manželku a deti alebo manželka muža. Tiež sa stáva aj to, že kňazi zanechajú kňazskú službu a idú za tou ženou a žijú spolu. Poznal som dvoch takých bratov v kňazskej službe, ktorí sa zaľúbili až po uši. Pri osobnom rozhovore s nimi som vybadal, že už sú rozhodnutí zanechať kňazstvo, lebo to čo som im hovoril, počúvali jedným uchom dnu a druhým von. Skôr sa už viac zamýšľali nad tým, že či ich tie ženské nesklamú a či im môžu naozaj dôverovať. Dnes o nich viem, že majú aj deti, ale nič viac.
Boh nám hovorí: Nemaj záujem o manžela alebo manželku blížneho svojho.
Prosím Vás, nezničte niekomu rodinu. Ak by aj ten ženatý muž, či vydatá manželka boli ako anjeli, veľmi krásny a vy do nich zaľúbený, tak sa rýchlo odľúbte a nechajte ich na pokoji. A keď by aj oni sami do vás dobiedzali a dávali Vám aj nejaké návrhy, nebojte sa ich odbiť, ba aj zahanbiť.
Ak ukradnete manžela od rodiny, tá jeho manželka môže plakať, nariekať a určite nebude šťastná. To isté platí aj v opačnom prípade, keď ukradnete manželku. Jej manžel bude plakať, nariekať a nebude z toho nadšený a ani šťastný. Ak tie slzy padnú na Vás, nebudete mať od nich úniku. Nechajte ich žiť ich manželský život. Nevnucujte sa do ich rodiny, prosím Vás. Muži musia byť verní svojim manželkám a manželky manželom. To je Božia vôľa. Toto si nevymyslela Cirkev a ani ľudia.
Uvedomujem si jednu skutočnosť, že aj dnes sú mnohí manželia, manželky, kňazi zaľúbení a rozmýšľajú, čo budú robiť ďalej. Ak sa už rozhodnú ísť za tou ženou, či mužom, tak je už málo pravdepodobné, že nakoniec zvíťazí zdravý rozum a nedovolia, aby sa ich rodina rozpadla. Nikdy však nestrácajme nádej. Ani jedno povolanie pod slnkom nie je oslobodené od nejakej krízy, či ťažkostí. Tak ako ťažkosti prídu, môžu aj odísť. Hovorím, môžu.
V našej Cirkvi sa denne modlíme za rodiny. Veď rodina je základnou štruktúrou v Cirkvi. A jediným zdrojom úspechu rodinného života a šťastia je Ježiš. Manželia nechcú mať šťastie a radosť v rodine len rok, dva, ale predsa celý život. Ak máme rásť v láske potrebujeme milosť! Ak rodiny nemajú Ježiša, tak sa postupne rozchádzajú. Vo vzťahoch nastávajú trhliny a postupne sa vzďaľujú od seba. Na začiatku to bolo veľmi dobré a bezproblémové. S našim úsilím sme mohli niečo dobré aj vytvoriť, ale nedá sa to donekonečna svojou vlastnou silou. Nedokážeme rozriešiť všetky problémy len našim rozumom, potrebujeme aj milosť.
Prosme o Božiu milosť hneď z rána a tiež, aby sme aj my sami nezlyhali. Veď vieme komu sme uverili a sľúbili vernosť do konca života. S tebou ma baví svet, Ježišu. Amen.
Pridaj komentár