Cez letné prázdniny som sa vybral spolu s rodinou na výlet do Červeného Kláštora a Pieninského národného parku. Je tam prekrásne prostredie. Na druhej strane rieky Dunajec ma hneď upútal veľký nový kostolík. Nachádza sa v poľskej dedinke Sromowce Niżne, do ktorej sa dalo prejsť z Červeného Kláštora po novovybudovanej lávke pre peších turistov cez rieku Dunajec. Vedľa kostolíka je malý drevený kostolík, z ktorého je v súčastnosti zriadená galéria obrazov.
Rozhodli sme sa, že navštívime aj túto poľskú dedinku a prezrieme si oba kostolíky. Najskôr sme si prezreli drevený kostolík, potom začali zvoniť na omšu v novom veľkom kostolíku. Bol prvý piatok v mesiaci a my sme sa rozhodli, že sa zúčastníme poľskej svätej omše. Ako sme vošli dnu do kostola, hneď nás prekvapila jeho veľkosť. Dedina s 1000 obyvateľmi, veľká asi ako naše Prievaly a má taký veľký kostol. Kostol sa začal zapĺňať. Ďalším prekvapením bolo, že sa pred začatím svätej omše celý kostolík zaplnil väčšinou mladými ľuďmi. Začala sa svätá omša. Zo sakristie postupne vychádzali miništranti. Najskôr malí, potom veľkí a nakoniec pán farár. Miništrantov bolo minimálne 30! Na takú dedinku ako Prievaly, to bolo dosť veľa. To som nečakal. U nás, ak sa podarí, tak miništrujú súčasne max 5-ti miništranti.
Svätá omša prebiehala naozaj slávnostne. Krásne ľubozvučné pesničky spievali všetci prítomní. Nastal čas prijímania. V pokoji a s vierou začali všetci veriaci po jednotlivých laviciach pristupovať k svätému prijímaniu. Najskôr z lavice sprava, potom z lavice zľava. Na sväté prijímanie išli všetci prítomní veriaci v kostole bez rozdielu veku. Mladí, starí, či v strednom veku.
Takýchto zážitkov zo svätej omše som doteraz nemal veľa, ale tento patrí k tým najväčším. Neľutujeme, že sme si spravili prechádzku do poľskej dedinky Sromowce Niżne a navštívili sme miestny kostolík.
Pridaj komentár