Zázrak, na ktorý sa nezabúda

V breznianskej nemocnici sa po rizikovom tehotenstve narodilo dievčatko, ktorej rodičia dali meno Scarlett. Jej zdravotný stav bol ale veľmi vážny. Mala poškodené srdiečko a keďže sa narodila predčasne mala aj nízku pôrodnú hmotnosť. Potrebnú operáciu srdca bude môcť absolvovať, až vtedy keď priberie na váhe. Po pôrodných vyšetreniach lekári zistili ďalší vážny problém. Narodené dievčatko malo tiež poškodený mozog a nemohla prijímať (sať) mlieko prirodzenou cestou.  Prijímať potravu mohla len cez hadičku zavedenú do žalúdka cez nos. Zdravotný stav dieťatka  bol rizikový a vyžadoval si dlhšiu intenzívnu starostlivosť na nemocničnom lôžku. Pri mojej návšteve nemocnice ma rodičia malej pacientky poprosili o prijatie sviatosti krstu pre ňu, z  dôvodu jej vážnych zdravotných ťažkostí. Asi o hodinu sa konal krst malej Scarlett na detskom oddelení. Krstená bola ako Scarlett Terézia. To druhé meno som navrhol ja a rodičia bez problémov súhlasili. V tom čase som bol ako kňaz poverený špeciálnou pastoračnou duchovnou službou  pre chorých v nemocnici. Každý deň som navštevoval nemocnicu a pomáhal som ako som vedel. Najčastejšie som vysluhoval sviatosť pomazania chorých a sviatosť zmierenia. Chvíle, ktoré som prežíval s chorými boli pre nich, ale i pre mňa balzamom  na dušu. Priznám sa, že po piatich hodinách a viac strávených pri nemocničných lôžkach mi veľa sily ubudlo a musel som byť potom nejaký čas sám. Vo svojom byte som mal kaplnku, kde som v tichu prijímal od Pána Ježiša prítomného v Eucharistii posilu na ďalší nový deň. Dopoludnia som často športoval, keďže v nemocnici sa na jednotlivých oddeleniach konajú vizity, pacienti chodia po vyšetreniach a lekári nemajú radi, keď tam vtedy niekto pobehuje.  Šport mi pomáhal dobre si vyvetrať myseľ aj pamäť.  Od dňa krstu malej  Scarlett Terézie som ju začal navštevovať, vždy som ju požehnal a pomodlil sa pri nej.  Bolo mi jej veľmi ľúto. Občas sa aj usmiala, ale bolo to veľmi zriedkavé. Pani primárka mi povedala, že ona už nikdy sama jesť nebude, teda prijímať potravu prirodzenou cestou, cez ústa. Urobili všetky možné vyšetrenia, ktoré s konečnou platnosťou vyjavili,  že poškodenie mozgu má trvalé následky a sací reflex sa nedá nijak nadobudnúť a keď Scarlett Terézia nepriberie hrozí jej, že predčasne zomrie. Lebo srdiečko jej tiež nepracovalo podľa noriem zdravého človeka a s takou nízkou hmotnosťou, by operáciu srdca nezvládla. Čo nedokáže medicína, dokáže Pán Boh, hovoril som pani primárke. Ona mi povedala, že tu už nič nepomôže a v zázraky neverí a zvlášť v tomto prípade. Lebo urobili sme čo sa dalo a súčasná medicína už nevie pomôcť. Keby aspoň tí rodičia chodili do nemocnice častejšie, hovorila pani primárka. Zvláštne bolo tiež, že rodičia nejak často nenavštevovali malú Scarlett v nemocnici. Neviem, aký mali na to dôvod. Pani primárku som požiadal, poprosil o dovolenie navštíviť na jej detskom oddelení malú Scarlett Teréziu s jednou mojou duchovnou  sestrou Máriou. Dôvod návštevy: modlitba za jej uzdravenie. Pani primárka súhlasila. V jedno popoludnie sme sa za Scarlett spoločne modlili pri jej postieľke a prosili dobrého Pána Ježiša o jej uzdravenie. Asi o dva dni mali previesť malú pacientku do nemocnice v Banskej Bystrici, aby jej tam lekári  do žalúdka cez brušnú dutinu zaviedli sondu (hadičku), cez ktorú bude prijímať potravu.  Keď to tam urobia, tak matka si ju bude môcť zobrať domov a starať sa o ňu. A tak sa aj stalo. Ráno ju odviezli a… V teň deň som popoludní prichádzal do nemocnice a na vrátnici ma oslovila sestrička s detského oddelenia, že či prídem pozrieť aj Scarlett. A je tu, prekvapene som sa spýtal? Veď ju mali odviesť do Banskej Bystrice. Áno, ale už sa aj vrátila. A tu hadičku jej zaviedli? Nie! Ako to? Začala sama jesť. V Banskej Bystrici ju skúsili nakŕmiť  prirodzenou cestou a ona sala z fľašky mlieko, ako zdravé dieťa. Pani primárka a lekári tomu nechceli veriť po telefonickom rozhovore s Bystricou. Sanitka ju priviezla naspäť. Všetci sme na ňu netrpezlivo čakali. A skutočne nám všetkým vyrazilo dych, keď pred našim očami  sala mlieko z pripravenej fľašky, akoby sa nechumelilo. Boh je starostlivý Otec. Nie sme siroty. Každý deň dokazuje svoju lásku k nám. Aleluja. Čo dokáže srdečná a úprimná modlitba. Milo prekvapená pani primárka potvrdila, že to je čisto zázračné uzdravenie.  Zázraky Boh robí aj dnes a ja som mal tú milosť, že som bol toho svedkom. Pre Pána Ježiša nič nie je nemožné. Od tohto uzdravenia Scarlett Terézia začala pomaly priberať a lekári ju zverili do opatery rodičom. Prognózy pani primárky boli, že až pôjde všetko ďalej tak ako má, bude môcť podstúpiť operáciu srdca a žiť plnohodnotným životom dieťaťa. Po pol roku, v zimných mesiacoch ju priviezli rodičia do nemocnice v značne zanedbanom stave a z ťažkým zápalom pľúc. Jej srdiečko to nevydržalo a Pán si ju povolal k sebe do večnosti. Na pohrebe v Čiernom Balogu bolo prítomných veľa ľudí. Aj rehoľné sestričky, ktoré o nej počuli z môjho rozprávania. Krátky, ale svätý život malej Scarlett Terézie. Pri jej postieľke som si aj poplakal. A teraz verím, že sa za mňa prihovára z neba. A nielen za mňa, ale za všetkých ľudí.  Ďakujem Bohu za dar života a za poznanie skrze vieru, že smrťou sa život nekončí, ale mení. Očakávam radostné stretnutie s malou Scarlett Teréziou a určite si budeme mať čo povedať.  Bol som svedkom ešte niekoľkých Pánových zázračných uzdravení v nemocnici.  No najviac sa teším, keď sa z hriešnika stane svätec. Túžim, aby všetci zakúsili Ježišovu lásku a obrátili sa k nemu s prosbou o pomoc. Pán Ježiš veľmi rád robí z hriešnika svätca. Svätá Scarlett Terézia, prihováraj sa za nás. Ty si nespáchala žiadny osobný hriech a sviatosťou krstu si bola očistená  od viny dedičného hriechu.  Srdce si chceme upriamiť tak, aby verne plnilo Pánove príkazy. Túžime po svätosti a prosíme o tento dar pre naše duše. Veď my veríme v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen.