“Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.”
Toto “zlaté pravidlo” je veľmi logické a samozrejmé. Vyžaduje od každého z nás veľkolepé úsilie konať odlišne ako svet učí a schvaľuje. Nie “oko za oko a zub za zub. To nech je ďaleko od nás. Ak nás niekto z ľudí tvrdo napadne (nemyslím len fyzicky) a potupí nás, my im v najbližšom možnom čase, keď bude vhodná príležitosť, podajme chutný, mäkký, voňavý krajec chlebíka. A to formou pomoci, znovu im pomôžeme ak bude treba, akoby sme zabudli na to čo sa stalo minule. Zastaneme sa ich, keď im niekto krivdí. Nebudeme ich ohovárať a budeme sa tešiť z ich úspechu. Žehnajme všetkým, aj tým čo nám zle robia, ohovárajú nás a pod. Žehnajme a odpúšťajme. Tak sa k nám správa Ježiš a to vždy: odpúšťa nám, žehná nám a teší sa z našej radosti, z nášho úspechu. Milovať = odpúšťať. Odpúšťať = milovať. Napodobňujme svojho Majstra vo všetkom a nemajme príliš vysoké nároky na svojich blížnych. Čo sa zanedbalo v súvislosti s ich výchovou, keď boli deťmi, mladými ľuďmi, my ich to nenaučíme za deň, za týždeň. Ak nepoznajú Boha a nemilujú ho, ich správanie môže byť často až nepochopiteľné. Nedajme sa pomýliť ani tým, že chodia do kostola každú nedeľu. To ešte neznamená a teraz sa neprekvap, že Boha poznajú a že ho milujú. Nie Boh, ale vlastné záujmy môžu byť na prvom mieste v ich živote. Boha prijímajú len s veľkými obmedzeniami. Hovoria, že veria, ale v skutočnosti Bohu neveria, nedôverujú mu. Nemajme veľké oči v tom, že ako sa ľudia okolo nás budú k nám vždy správať. Buďme pripravení na sklamania a nerozčuľujme sa, to vedie len k zlému. Žehnajme a milujme. Hnev a akákoľvek iná zatrpknutosť nech sú ďaleko od nás. Amen. To slovo žehnajme, znamená v srdci si vytváraj slová požehnania. Napr. Pane Ježiš tu vedľa mňa alebo v mojej blízkosti teraz stojí človek, ktorý ma včera veľmi zranil, ale ja mu odpúšťam a zahŕňam ho teraz mojou živou láskou, mám ho rád takého, aký je, požehnaj ho, aj ja mu žehnám, daj mu zdravie tela, ducha a duše. Chcem mu pomôcť, keď bude treba a prosím Ťa vlož do jeho srdca lásku ku mne, aby ma aj on mal rád takého, aký som. Amen. Vytvárajme si v srdciach svoje vlastné modlitby požehnania svojich blížnych a uľaví sa nám. Zahŕňajme ich modlitbou srdca = vyznanou láskou pred Bohom voči nim. Amen.
Malé spytovanie sa svedomia:
Snažím sa dobre robiť tým, ktorí mi spôsobujú bolesť, ale aj tým čo ma nenávidia.
Usilujem sa o milosrdenstvo voči všetkým, zvlášť voči zlyhávajúcim.
Mlčím, keď sa mi druhí vysmievajú, keď mi nevedomky spôsobujú bolesť. Ako vie zraniť ironický úsmev.
V protivenstvách sa usilujem o trpezlivosť. Snažím sa zabudnúť a odpúšťať.
Snažím sa správať láskavo voči tým čo neustále pichajú a je to skutočne ťažké.
Usilujem sa ďakovať Pánovi za ťažkosti, za problémy, za pokorenie. Amen.
Pridaj komentár