Žijeme vo svete v ktorom tieto veci majú dosť dôležité miesto.
Nie je na škodu, keď ich človek má, ale horšie je, keď mu začnú opantávať srdce a stanú sa jeho mamonou. Pán Ježiš nás na toto nebezpečenstvo stále upozorňoval a aj dnes nás vyzýva, aby sme sme si dali na to veľký pozor: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ Nedovoľme, aby sa nám tieto svetské veci stali našim pokladom. Lebo tam potom budú aj naše srdcia.
Poznáte nejakých ľudí okolo seba, ktorým sa toto nebezpečenstvo prihodilo a začali žiť len pre tento svet? Darí sa im v ich podnikaní a majú sa v materiálnej oblasti dobre. Sláva, moc, peniaze, tituly im zatemnili rozum a nevedia čo od roztopašnosti robiť ďalej. Čo už? Dariť sa im môže aj ďalej, prajme im to, ale zároveň sa za nich modlime a túžme, aby sa aj oni stretli s Ježišom. Výsledok takéhoto stretnutia môže pre nich dopadnúť dobre – poznáte príbeh Zacheja, ale aj veľmi smutne – príbeh bohatého mladíka.
Najlepšie je byť od svetského bohatstva oslobodený a mať, vlastniť len toľko, koľko skutočne potrebujeme pre život. Nemáme čo závidieť bohatým ľuďom. Mamonou zeme preplnené srdce, ktoré je neschopné prijať Boha, je srdcom nakloneným nad priepasťou zatratenia. Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde boháč do nebeského kráľovstva. Tieto Kristove slová jasne hovoria o tom, že svetské imanie zďaleka nikomu nepostačí na zaplatenie vstupenky do neba. Ba, môže spôsobiť, že dvere do Božieho kráľovstva sa pred ním zatvoria. Pane Ježišu, zmiluj sa nad bohatými ľuďmi a zachráň ich pred večným zatratením. Túžime, aby sa s tebou včas stretli a zachovali sa, ako bohatý Zachej, ktorý polovicu svojho majetku rozdal chudobným a ak niektorých ľudí oklamal, štvornásobne im to vynahradil.
Bohatstvo, ktoré mi aj dnes ponúka Ježiš je Láska. K tomuto bohatstvu už od rána vystieram svoje ruky a srdce. Ježišu, naplň moje srdce svojou Láskou. Ži vo mne a uč ma milovať nebeského Otca a všetkých ľudí bez rozdielu. V Duchu Svätom poznávam, že Láska je najväčší poklad na zemi. Ak by som lásky nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. Láska je večná. Boh je Láska.
Láska viedla chudobnú vdovu, že dala do chrámovej pokladnice celé svoje živobytie. Zatiaľ čo bohatí ľudia dávali len zo svojho nadbytku. Len láska nás pohýna dopredu a vedie k správnemu konaniu. Chamtivosť a túžba po bohatstve už mnohým ľuďom zničila život a obávam sa, že aj večnosť. Nechcime sa mať len tu na zemi dobre. Nech nás nezvedie na pomýlenú cestu ani bombastické užívanie života nejakých televíznych hviezd, či celebrít alebo bujarí život niekoho z nášho okolia.
Otče, ak trpíme na nedostatok lásky, dožič nám aspoň prosiace ústa, aby sme nezahynuli, ale aby sme skrze tvojho Syna dosiahli večné bohatstvo. Boh nás preto stvoril chudobným srdcom, aby sme si srdce dokázali obohatiť pravdou Najvyššieho.
Ak nám aj niečo chýbalo a ešte bude chýbať, prežijeme aj to. Chudobní ľudia budú vždy na zemi a to až do skončenia sveta. Byť chudobným z rozhodnutia nášho Pána je pre nás lepšie, lebo On dáva zbohatnúť, ale aj schudobnieť, ako byť bohatý z poslušnosti tomuto svetu a kniežaťu tohto sveta(diablovi).
Pekný a pravdivý článok. Ale priam ako stvorený pre cirkevných hodnostárov, ktorí sa správajú presne podľa toho, čo v článku opisujete.
Sú im milšie hmotné statky, tituly a kariéra pred pravdou a spravodlivosťou. A pravdu umlčia v záujme “dobra” Cirkvi. Toto ich “dobro” je však len pozlátkom, aby sa Cirkev navonok prezentovala ako mravná a svätá, hoci vo vnútri je zhnitá a plná škandálov, ktoré sa ututlávajú práve pre to “dobro” Cirkvi. A kto na tie prešľapy poukáže, je nepriateľ.
Nuž, čo je ale skutočné dobro Cirkvi? Aj Pán Ježiš všetko zametal pod koberec a zahmlieval tajomstvom? Udalosti posledných dní ukazujú, že Cirkev svoje praktiky minulých storočí nezmenila, pravdu, tú skutočnú sa snaží potlačiť a ľudí, ktorí občas tú pravdu kážu, treba pre “dobro” Cirkvi odstaviť, ponížiť a keby sa dalo aj zavraždiť. A to všetko pre nejaké imaginárne dobro Cirkvi.
Ale Cirkev to sú predovšetkým ľudia, tí obyčajní, ale cirkevní hodnostári už nejako zabudli, že hlas ľudu je hlas Boží.
Ako kresťania veríme v Kristov druhý príchod na zem. A Kristus príde ako biskup ovešaný zlatom? Alebo ako chudobný pocestný? A bude mať na sebe nápis, ja som Kristus? Podľa čoho teda spoznáme, že je to bude Ježiš? A ako sa k nemu zachovajú cirkevní hodnostári? O tomto by sme mali premýšľať, o tom, čo kázal a robil Ježiš, dnešní cirkevní hierarchovia už iba kážu, ale ich spôsob života je opak toho, čo kážu. A aj Pána Ježiša pri druhom príchode by už nespoznali a snažili by sa ho umlčať, veď už by im nepasoval do karát.
Toto nie je útok na Cirkev, bohužiaľ je to len konštatovanie pomerov v nej. A vôbec z toho nemám radosť, som sklamaná.
Naša katolícka Cirkev je tu už 2000 rokov a počas jej pôsobenia na zemi sa mnohí pokúšali zraziť ju na kolená a ju aj zničiť. No ona tu stále je a bude do konca sveta, lebo brány pekelné ju nikdy nepremôžu. Toto povedal Pán Ježiš a to je pravda. Ja som hrdý, že patrím do katolíckej Cirkvi a ak aj Cirkev niekde trpí, kvôli nejakým škandálom, neprináleží mi ju súdiť, ani jej hierarchiu, ale modlitbou, pôstom, prosbou o odpustenie sa snažiť ošetriť jej tvár. Cirkev je veľká Božia rodina, ale aj v tejto rodine vždy niekto niekde trpí. Nepriatelia budú do nej búšiť na každom mieste a niektorých aj zvedú k zlu a chamtivosti, ale pekelné brány ju nikdy nepremôžu. Ak trpí jeden úd, trpia s ním všetky údy. Úspech a radosť jedného údu, spôsobuje radosť a úspech všetkým údom. Cirkev je Kristovo mystické telo. Ak niektorí veriaci vo farnosti vidia chyby kňaza, tak to len preto, aby im Pán pripomenul, že sa za neho málo modlia alebo skoro vôbec. A nie, aby išli po dedine, po meste a rozprávali každému o jeho chybách, aký je a pod. Ak dieťa v rodine urobí niečo zlé, pôjde matka po dedine a bude to vytrubovať každému? Určite nie? Ako často sa modlíme, modlíte za Cirkev? Záleží nám vôbec na našej Cirkvi? Duch Svätý ma učí milovať Cirkev a keď niekto z nás zlyhá, a možné to je, lebo sme len ľudia, v pokore to prijmem a budem sa snažiť modlitbou, pôstom, s prosbou o odpustenie ošetriť túto ranu. Všetci potrebujeme od Pána odpustenie, ošetrenie rán po hriechoch, a ak my neodpustíme, nebude odpustené ani nám. Pre dobro Vašej duše si zachovajte pokoj a modlite sa za Cirkev. Vedzme, že čo je slabé, to si vyvolil Pán. A kto sme my, aby sme Pánovi vyčítali, že kohosi si to vlastne vyvolil do služieb svojej Cirkvi. Pán pozná našu budúcnosť, vie o našich zlyhaniach a predsa s nami stále počíta. Ďakujem Ti Pane za Tvoju lásku k nám ľuďom a som šťastný, že môžem patriť do tvojej Cirkvi. Amen.